Nasledujúci text sa zaoberá teóriou šermu z moderného pohľadu a primárne je určený pre rozhodcov, trénerov šermu ale aj šermiarov, ktorí majú potrebu rozmýšľať o šerme viac analyticky. V konečnom dôsledku však pokladám za užitočné ak by s nasledujúcimi pojmami a konceptmi boli oboznámení všetci pokročilejší šermiari, čo by mohlo prispieť aj k spresneniu a skvalitneniu verejnej diskusie.

Úvod

Takmer všetky definície v šerme popisujú isté situácie, alebo správanie šermiarov (uvedomelé, či nie). Často majú neostré hranice a nevyplývajú z nich všeobecne platné zákonitosti. Šerm napriek stáročnej snahe o systematizáciu a vedecké podchytenie nie je exaktná veda. Existujú postupy a pravidlá, ktoré by mali šermiarom, ktorí ich praktizujú, dať výhodu. Vždy sa však nájde nejaké „ale“. Neexistuje žiadna univerzálne platná istota, a každá situácia má priveľa vstupných premenných, aby sa dal jednoznačne predpovedať jej výsledok. Súper je často neznámy človek, a porušovanie predvídateľnosti patrí k nutným zručnostiam pri šermu. Do hry výrazne prispieva aj naša bežná omylnosť, niektoré podnety a ohrozenia jednoducho vyhodnotíme mylne a zareagujeme nevhodne. V šerme nezriedka chyba jedného vyvolá chybu aj u súpera a po sérií chýb príde len k náhodnému zásahu alebo k žiadnemu.¹

Snaha nájsť pevný bod, o ktorý sa dá vždy oprieť môže viesť k frustrácii a rezignácií na štúdium šermu. Šerm sa častejšie pokladá za umenie, ako o vedu.² Majstrovstvo v ňom vyžaduje improvizáciu, invenciu, intuíciu, pohotovosť a dôvtip. Blízkosť šermu k umeniu sa teda nezakladá na estetickom princípe³, ale v spôsobe hľadania riešení a v samotnej variabilite šermu.⁴

Oproti príliš rigoróznemu a vedeckému bádaniu stojí extrém tvrdiaci, že šerm nemá zmysel analyticky skúmať a samotný úspech v ňom je postavený skôr na náhode, fyzických danostiach a klame. Nie je tomu tak a ľahko sa to tvrdenie vyvracia jednoduchou štatistikou (napr. aj z HEMA ratings)⁵, ktorá potvrdzuje, že šermiari tréningom a skúsenosťami zvyšujú konzistentne svoje šance na výhru. Pravdou však je aj to, že v iných, šermu nepodobných športoch je takmer nemožné, aby by bol napr. majster sveta porazený „človekom z ulice“. V šerme sa to stať môže a pravdepodobnosť nie je ani úplne zanedbateľná. Voči každému jednému súperovi treba byť obozretný.⁶ O príčinách tohto javu by bolo na samostatný článok ak nie knihu, ale jeden z dôvodov prečo často noví šermiari po pár rokoch tréningu vidia disproporciu v množstve snahy do tréningu vloženej a úspešnosťou vo voľnom sparingu by som videl v spôsobe tréningu a celkovej šermiarskej príprave. Metódy výuky HEMA šermu prešli našťastie u nás v poslednom desaťročí veľkou zmenou a aj to prispieva k tomu, že noví nováčikovia rýchlejšie dobiehajú starších kolegov, čo opäť mierne frustruje dlhoročných šermiarov, ale v podstate je to jav veľmi pozitívny, ktorý značí, že samotný proces vzdelávania sa zlepšuje.

Pre samotný úspech pri šerme nemajú terminologicky presné pojmy žiadnu váhu, a keď to má šermiar v sebe, je úplne jedno, či ovláda názvy prislúchajúce k zvládnutým akciám. Naopak pri poctivej príprave druhých šermiarov sa nik nezaobíde bez jasných definícií a termínov. Ujednotenie sa na spoločných základoch prispieva zároveň k presnejšej diskusii o šerme na veľké vzdialenosti, obzvlášť v dnešnej digitálnej dobe.

Obsah pojmov v šerme sa v čase menil, preto ani ja nevylučujem, že niektoré pojmy sa v minulosti používal inak, alebo vyvstane potreba ich nanovo zadefinovať, či opraviť. Modernejšia šermiarska terminológia by mala byť univerzálna a jej elementárne pojmy identické pre všetky zbrane. Nemusí nutne zohľadňovať všetky historické nuansy a výnimky jednotlivých majstrov. Na druhú stranu, novou terminológiou by malo byť možné popísať akúkoľvek historicky vernú akciu.

V nasledujúcich odstavcoch používam hrubým textom slovenský “moderný” termín, často nasledovaný nemeckým alebo poslovenčeným nemeckým náprotivkom v kurzíve. Oba pojmy by mali v jadre popisovať jednu a tú samú vec aj keď sa v niektorých okrajových významoch môžu mierne líšiť. V zátvorkách potom uvádzam anglický, prípadne taliansky, alebo francúzsky ekvivalent.

Zbraň

Na úvod sa asi nevyhnem nutnému popisu zbrane, ktorý len sucho rozdeľuje dlhý meč.

Čepeľ sa podľa vzdialenosti od priečky delí na:

• Silnú lebo Stercke (Forte, Heel), ktorej súčasťou môže byť rozšírený koreň čepele Schilt. Časť čepele zodpovedná primárne, ale nie výhradne obranu.
• Slabú časť alebo Schweche (debole, foible) - časť čepele zodpovedná za útočné akcie sekom.
• Hrot alebo Ort (punta, point)

Ďalej čepeľ podľa nasmerovania hrany pri držaní v rukách:

• Ostrie alebo Lange Schneide (true edge) v prirodzenom smere od ruky.
• Rub alebo Kurtze Schneide (false edge) v reverznom smere k telu.
• Plocha alebo Fläche (flat)

Zvyšok zbrane tvorí:

• Priečka alebo Creutz (crossguard) je časť zbrane, ktorá oddeľuje rukoväť od čepele a je zodpovedná primárne, ale nie výhradne na obranu.
• Rukoväť alebo Gehültz označenie často vrátane priečky (hilt)
• Hlavica t.j Knopf (pommel)

Vzdialenosť – menzúra

Pre definovanie vzdialenosti v šerme dlhým mečom používam 5 kategórií (alebo 6 podľa techník⁷). Tieto vzdialenosti nie sú určené presnou vzdialenosťou predných nôh, ale množinou akcií, ktoré sa dajú v tej ktorej menzúre vykonať.

1. Mimo menzúry – je rozostup, v ktorom ani výpad, či krok nestačí na zasiahnutie súpera. O tejto vzdialenosti sa veľa hovoriť nedá. Iba to, že je najbezpečnejšia, lebo aj najrýchlejšiemu útoku súpera sa dá ľahko vyhnúť ústupom vzad. Aj keď v tejto vzdialenosti ešte nemožno pohyb súpera považovať za tempo, taktika súboja sa začína už tu. Všetky cvičenia na techniky prvých útokov treba nacvičovať s príchodom z mimo menzúry (zufechten).

2. Dlhá vzdialenosť – ak postúpim bližšie tak, že dokážem výpadom alebo krokom zasiahnuť. Tu už treba dávať pozor na každý pohyb, hlavne pohyb nôh. Neuvážený posun vpred ma môže dostať do strednej vzdialenosti. Dlhá vzdialenosť je stále pomerne bezpečná. Ak som pripravený, tak súper potrebuje krok na to aby zasiahol, čím mi vždy poskytne čas na moje zväčšenie vzdialenosti. Vlastnému útoku na pripraveného (statického) oponenta by som sa úplne vyhol. Šanca na priamy zásah je ešte malá a skôr by som súperovi poskytol šancu na premyslenú proti-akciu.

3. Stredná vzdialenosť – pohybom vpred z dlhej menzúry sa dostávam do najnebezpečnejšej vzdialenosti v šerme. Teraz ja a aj súper dokážeme zasahovať bez pohybu nôh. Nemusí sa to zdať na prvý pohľad, ale už aj prenos váhy vpred mi môže dať túto výhodu. Dôvod prečo ide o nebezpečnú vzdialenosť je zdola obmedzený ľudský reakčný čas. Útok vedený len pohybom rúk a tela bez pohybu nôh vie zasahovať v čase kratšom ako mediánový reakčný čas⁸. Pre účely techník možno ešte presnejšie rozdeliť strednú vzdialenosť na dve:

   • Dlhšia alebo hraničná stredná vzdialenosť je niekde na pomedzí dlhej a strednej a môže súperovi javiť ešte ako dlhá vzdialenosť avšak dokážem ho zasiahnuť v naklonenej pozícii, keď prenesiem váhu tela až pred prednú nohu. Ideálna vzdialenosť na útok, lebo súper sa ešte necíti úplne ohrozený a útok vie byť dostatočne rýchly, aby kryt prišiel až príliš neskoro. Okrem priameho útoku umožňuje väzbu a z nej Winden s bodom, Durchwechseln, Oben Abnehmen, Zucken.⁹

   • Kratšia stredná menzúra je taká, kde už je evidentné, že sa šermiari zasahujú bez kroku i bez náklonu tela. Blízkosť už komplikuje stiahnutie alebo uvoľnenie sa z väzby (napr. disengagement, coupé), ale dobre sa vykonávajú techniky ako Winden so sekom/rezom, Duplieren a pod. V tejto vzdialenosti neodporúčam zotrvávať a radšej vzdialenosť predĺžiť do dlhej vzdialenosti, alebo naopak výrazne skrátiť. Ide o najrizikovejšiu vzdialenosť s vysokou šancou súzasahu. Ak vzniká väzba, tak sa stretá stred čepele na stred.

4. Krátka vzdialenosť – vznikne ďalším priblížením k súperovi, do rozostupu, v ktorom už nemožno z väzby efektívne útočiť len použitím čepele. Na rad prichádzajú akcie priečky, hlavice a zápasenia. Väzba Stercke na Stercke.

5. Tesná vzdialenosť (corps-a-corps) – už ani nie je vzdialenosť, ale telo na telo, kde je čepeľ už nepoužiteľná. Šerm prechádza v zápas, využíva sa hlavica, priečka, hody, páky etc.

Vďaka rozličným fyzickým vlastnostiam je zrejmé, že môj súper môže už stáť v strednej vzdialenosti a zasahovať ma náklonom alebo vystretím rúk a ja stále budem potrebovať krok. Výhoda dlhých rúk i celkovej výšky je prítomná v každom úpolovom športe. Jediné v čom sú si šermiari rovní je vzdialenosť hrotu od ruky. Toto by mali mať na zreteli nižší šermiari, lebo im bude vždy trvať dlhšie zasahovať hlboké ciele (t.j. trup, hlavu) ako ich súperom, a preto by mali voliť ruky za cieľ častejšie aby zmenšili svoj proporčný handicap. V súčasnosti sa podsúva šermiarom názor, ze útoky na ruky sú akokeby podradné a menejcenné ako zásahy trupu, či hlavy. Každý, kto však niekedy dostal sek, či bod do prstov, či na zápästie si však môže utvoriť názor sám, ako efektívne by vedel takýto zásah ukončiť celý duel.

Útočné a obranné akcie

Útok

Za útok a teda Vorschlag (attack, attaque) sa považuje prvotná ofenzívna akcia, ktorá by mala potenciál zraniť súpera, ak by bola vykonaná reálnou zbraňou. Ruka so zbraňou sa vystiera, alebo približuje súvisle k otvorenému cieľu. Ak je útok vykonaný zo správnej vzdialenosti, tak je podporený pohybom nôh, alebo tela. Akcia, pri ktorej sa síce súper približuje, ale jeho zbraň nezrýchli smerom do cieľa (nenadobudne zraňujúci potenciál), alebo sa na sek/bod iba chystá (zbraň stojí, alebo sa sťahuje späť) nazývame príprava (preparation, préparation).

Jednoduchý útok (simple attack) sleduje jeden cieľ od prípravy až po zásah. Medzi najpoužívanejšie útoky s dlhým mečom patrí pravý horný sek, alebo priamy bod na hruď alebo hlavu. Sú to najdlhšie (v zmysle dosahu) a najrýchlejšie útoky mečom vôbec. Pre správne vykonaný útok platí, že nie je (takmer) možné ho zmeniť, alebo odvolať.¹⁰

Ak počas útoku mením cieľ so snahou vylákať obrancu do defenzívnej akcie a pre finálny zásah si vyberiem nové otvorenie (ktoré mi optimálne sám poskytne obranca) ide o zložený útok (compound attack). Akcie, ktoré predchádzajú finálnemu zásahu, nie sú reálnymi útokmi, nazývame ich fintami (feint). Detailnejšie o zložených útokoch v odseku o Fehler a Durchwechseln.

Podľa smeru prípravy a následného cieľu útoku sa v modernej terminológií zaužívalo označenie priamy útok, pre sek alebo bod dokončený v najpriamejšej a najkratšej možnej trajektórií.¹¹ Nepriamy útok najskôr vykonáva pohyb, ktorý mení smerovanie zbrane až potom zasahuje. Nepriamy útok trvá dlhšie ako útok priamy a dáva príležitosť súperovi na včasný protiútok.

Príklad na priamy útok je už spomínaný horný sek vykonaný z prípravnej pozície Vom Tag s mečom na ramene. Nepriamy útok je napríklad sek na predlaktie pravej ruky súpera ak stojíme v ľavej väzbe, t.j hrot najskôr smeruje pozdĺž súperovej čepele nahor až kým sa neoslobodí a väzba už nebráni seku ruku. (viď. Uvoľnenie čepele - oben abnehmen/strih)

Pred samotným útokom šermiari často vykonávajú prípravné pohyby. Niektoré zámerne, iné ako chybu v technike alebo zlozvyk. Príprava zbraňou je napríklad náprah do seku. Ak sa deje mimo menzúry je to v poriadku, ak sa však pri náprahu dostávam do zásahovej menzúry, ide o neuvedomelú chybu, ktorú súper vie využiť alebo naopak je to plánovaná provokácia z mojej strany, keď zámerne poskytujem falošnú šancu súperovi. Príprava telom môže byť zhupnutie sa kolenách alebo náklon v pred. Takouto akciou sa pripravujem na rýchlejší, silnejší, dlhší útok, alebo opäť ide o provokáciu na reakciu súpera.

Útok do súperovej prípravnej fázy je často vhodný moment kedy súpera relatívne bezpečne prekvapiť vlastným útokom do prípravy (attack on preparation). Útok do prípravy môže byť akýkoľvek sek, bod, či rez. Z pomenovaných techník dlhého meča je Ansetzen je jedna z techník, kde zasahujem súpera v ranných fázach jeho útoku, alebo keď len súper zamýšľa, že rozbehne svoj útok. Ansetzen zasahuje bodom do linky (do langortu, alebo ochsa) počas súperovej prípravnej akcie, ktorou môže byť náprah, či iný signál.¹²

V prípadoch, keď je útok do prípravy vedený sekom alebo rezom, môžeme na označenie útok do prípravy použiť termín Nachraissen (vo Vor).¹³

Obnova útoku alebo Nachschlag je útočníkove pokračovanie v ofenzíve po prvom vykrytom alebo inak odvrátenom útoku.

• Remisa je pokračovanie priamou ofenzívou. Príklad: prvý horný sek bol prikrátky a hoci končí v linke a nedočahuje, remisa je následný priamy bod na hruď z pozície, kde skončil horný sek.
• Zdvojenie (Redoublement) je nepriama, alebo zložená útočná akcia. Príklad: útok horným pravým sekom je zakrytý, ale ukazuje sa odkrytie na opačnej strane. Útočník obsekáva okolo hlavy na zľava (umbchlagen zwerchom).
• Repríza je v opakovanie útoku po stiahnutí sa naspäť z výpadu, alebo kroku prvého útoku.

Protiútok

Protiútok niekedy tiež medziútok (counter-attack) je ofenzívna, alebo ofenzívno-defenzívna akcia, ktorá je vykonaná už počas súperovho útoku (jednoduchého aj zloženého), ako reakcia na jeho pohyb. Protiútok môže, ale nemusí obsahovať aj defenzívnu časť. Napr. opozíciu zbraňou, ktorá bráni aby súperov útok efektívne dopadol alebo úhyb telom.

Protiútok s opozíciou, kde útok kryje odkláňaním zbraňou je v Kdf zastúpený napríklad napríklad princípom Absetzen/záraz (time thrust), alebo aj Zwerchhaw proti hornému seku, Schiller alebo Zornhau ort (time cut).

Ansetzen je možné využiť aj ako protiútok tzv. predbod do rannej fázy útoku, alebo pred posledným taktom zloženého útoku (stop-thrust). Iný príklad predbodu dlhým mečom je Schiller proti Durchwechseln¹⁴ alebo predbod proti spodnému bodu z pozície Pflugh.¹⁵

Pri tejto forme protiútoku sa defenzíva spolieha na zastavujúci účinok bodu (Ansetzen proti Durchwechseln), či seku (Krumphau). Do úvahy pripadá aj stiahnutie sa zo zásahovej vzdialenosti, alebo úhyb (Überlauffen).

Samotné pojmy útok, či protiútok nehovoria nič o tom, kto konal správne alebo nesprávne, kto by ostal v reálnom súboji zranený, alebo by sa zaobišiel bez škody. Týmito odpoveďami sa zaoberajú až jednotlivé školy a smery šermu.

Pre porozumenie taktike šermu je esenciálne naučiť sa rozlišovať medzi útokom a protiútokom. Niekedy sa útok a protiútok zlieva a ich iniciácia sa môže javiť takmer ako súčasná. Z taktického pohľadu nie je podstatné, či útok začne o 50 alebo 100 milisekúnd skôr. Pre odlíšenie preto nesledujeme len to, koho zbraň sa pohla prvá, ale aj iné znaky určujúce, ktorý šermiar útočí a kto vykonáva protiútok: akcie nôh, prípravné akcie, náprah zbraňou.

Ak jeden šermiar stojí a druhý, na to aby zasahoval, vchádza s útokom do strednej vzdialenosti, tak pri korektnej súčasnej ofenzívnej akcii oboch, je útočník ten, ktorý sa hýbe vpred. Útočník výmenu iniciuje, a druhý šermiar reaguje, lebo sám by nedosiahol na súpera, ale spolieha sa na to, že útočník skracuje vzdialenosť. Bez útoku, by bola jeho akcia nezmyselná.

V strete, kde dochádza k zásahu na oboch stranách (double hit) neplatí vždy, že keď jeden útočí, druhý vykonal protiútok. Situácia, kde obaja konajú nezávisle, a teda obaja sú v útoku nie je ojedinelá. Súčasný útok (simultaneous attack) nazývame jav, ak sú súperi v dlhej vzdialenosti a obaja naraz vyrážajú vpred s vlastným útokom lebo rovnako vyhodnotili príležitosť za vhodnú a ani jedna akcia nebola podmienená akciou súpera. Súčasný útok je fenomén, ktorý je šermu vlastný, aj keď nebol nikdy žiaduci, a nedá sa nikdy úplne eliminovať. Z taktického hľadiska ide o chybu oboch, ktorej sa v niektorých situáciách nedá vyhnúť. Z pedagogického pohľadu ide o chybu menšiu, ako súzásah vo výmene, kde je jasné, kto vypracoval útok a kto iba reagoval. Z pohľadu výsledku prípadného reálneho duelu sú to obe potenciálne fatálne chyby.

Rozbehnutý Vorschlag je neodvolateľný, a preto pri súčasnom útoku je ťažké súzasah odvrátit. Ak ide o protiútok, tak šermiar mal k dispozícii už informáciu od útočiaceho protivníka, a preto sa nie len mohol, ale zároveň mal aj povinnosť rozhodnúť pre vhodnú defenzívnu, alebo ofenzívno-defenzívnu akciu, tak zásahu zamedzil.

Za súčasný útok možno označiť aj ak obaja šermiari chybne staticky zotrvávajú v strednej vzdialenosti a rozhodnú sa obaja zaútočiť. Útok v takejto menzúre nie je podmienený pohybom nôh, a preto obaja dokážu útočiť bez toho, aby bola táto akcia reakciou na iniciatívu súpera. Spozorovať útok v tejto vzdialenosti je objektívne ťažké a aj akcie, kde je evidentný časový posun nemusíme považovať za útok-protiútok, ale za útok súčasný.

Obrana

Kryt (parry, parade) je defenzívna akcia, ktorá je vykonaná silnou časťou čepele (prípadne priečkou) proti slabej časti súperovej čepele. Kryt, či už statický (funkčný iba voči sekom), alebo s pohybom oproti prichádzajúcemu útoku odkláňa alebo zastavuje útok. Pri kryte nedochádza k útoku (seku alebo bodu), ale neznamená to, že hrot nemôže súpera ohrozovať.

Kryty v modernom poňatí si nevyslúžili tak prominentné miesto v textoch ako napr. polohy (leger), z ktorých sa mnohé dajú použiť aj ako kryt: Ochs, Pflugh, Krone, etc. Namiesto toho obsahuje Lichtenawerov systém koncept Versetzen. A to vo viacerých významoch. Niekedy ho možno stotožniť s pojmom krytu¹⁶. Inokedy, podľa kontextu, ide o protiútok s opozíciou, inokedy dokonca o útok so zabezpečenou líniou proti súperovmu protiútoku. Versetzen vykonané zle, aké robia podla traktárov neznalí šermiari, je také, že hrot smeruje nahor alebo do strán¹⁷, a ide teda o kryt, pri ktorom hrot neohrozuje instantne súpera. Správne versetzen je buď protiútokom s opozíciou alebo krytom s okamžitou odvetou, kde hrot neustále ohrozuje súpera.

V šerme ľahkými zbraňami (fleuret, kord, športová šabľa) majú kryty a protiútoky inú účinnosť ako v šerme dlhým mečom. Hoc sú protiútoky všeobecne riskantné akcie, tak so zbraňami s extra ľahkými hrotmi a nízkou hybnosťou sú ešte menej spoľahlivé, a preto sa pri nich preferuje kryt, ktorý dokáže útočníka dočasne “odzbrojiť” a ukradnúť si tempo na včasnú odvetu. Naopak, na to aby mal kryt dlhým mečom podobne útok-zastavujúci účinok, treba vynaložiť viac energie viď. Krumphaw, prípadne Zornhaw. Kryt ktorý, by bol len zľahka postavený do dráhy prichádzajúcemu seku nezaručí, že prelomí súperove Vor a poskytne čas na odvetu.

Úhyb je defenzívna akcia tela, kde šermiar zabraňuje zásahu zväčšením vzdialenosti (breaking the measure), alebo inou zmenou priestorovej polohy cieľa, na ktorý je ofenzívna akcia mierená. Zväčšenie vzdialenosti má oproti ostatným defenzívnym akciám tú veľkú výhodu, že dostáva šermiara mimo dosah oponenta, a teda ide o bezpečnejšiu formu obrany ako kryt, alebo len výhyb. V šerme dlhým mečom sa úhyby do strán nevyužívajú v takej miere, ako pri šerme jednoručnými zbraňami. Rotačné úhyby typu volta, inquartata, giratta, kde telo dostávam z dráhy súperovho útoku súčasne zasahujem nie je možné bez pustenia jednej ruky z rukoväte meča.

Odveta (Riposte) je ofenzívna akcia vykonaná bezprostredne po kryte alebo úhybe. Podobne ako útok, môže byť jednoduchá alebo zložená, priama, či nepriama. Riposta bodom sa nazýva aj odbod, a riposta sekom odsek.

Existuje tenká a často ťažko rozoznateľná hranica medzi okamžitou odvetou a protiútokom s opozíciou. Pre lepšiu identifikáciu si môžem odmyslieť súperovu zbraň. Ak ju vymažem zo scény a moja akcia v nezmenenej trajektórií dopadne do cieľa ide o protiútok. Ak by absenciou čepele prišlo ku zmene, a musel by som pohyb korigovať, pravdepodobne ide o kryt s instantnou odvetou. T.j. kryt a odveta by nedávali zmysel bez súperovho útoku, ale protiútok s opozíciou by sa stal validným útokom.

Uvoľnenia zbrane pre nepriame útoky

Ak mi súperova čepeľ bráni (dotykom, tlakom, alebo len pozične) v zasiahnutí priamy útokom, musím svoju čepeľ uvoľniť, obísť súperovu zbraň a zasahovať do otvorenia na opačnej strane.

Ak hrotom klesám popod súperovu čepeľ a sústavne mierim hrotom na súpera ide o výhyb, alebo Durchwechseln (disengage, cavatione, degagé). Durchwechseln môže byť vykonané ako súčasť vlastného zloženého útoku, alebo ako reakcia na súperov útok na moju čepeľ, kde sa vyhnem prichádzajúcemu seku, ktorý následne preletí mimo os šermu a poskytne mi príležitosť (tempo) na zásah v okamihu, keď sa súper nevie efektívne brániť. Durchwechseln možno vykonávať v oboch visiacich pozíciách. Tak v pflughovej ako aj ochsovej.

Obchádzanie súperovej čepele zhora, Oben abnehmen, by sa v modernejšej terminológií označilo ako strih (coupé, cutover). Ide o pohyb po alebo popri súperovej čepeli nahor až po hrot, a potom naspať nadol sekom do terča z druhej strany čepele.

Umbschlagen alebo obseknutie je prechod sekom na terč opačnej strany. Sek opisuje takmer kompletný kruh, často až okolo hlavy šermiara. Najčastejšie ide o vodorovný Zwerch, alebo šikmý Oberhau.

Ak mi súper napr. po kryte padne na zbraň a tlačí nadol, nedá sa použiť ani durchwechseln, ani abnehmem¹⁸. Umbschlagen by stále pripadalo do úvahy, ale v momente kým by som meč sťahoval vzad poľahky by súper využil toto otvorenie na rez alebo sek cez ruky.¹⁹ Pre takéto prípady sa zaužívalo pomenovanie Schnappen, ktorým si uvoľním čepeľ tak, že najskôr potlačím hlavicu vpred nad súperovu čepeľ a moja čepeľ takmer kolmo visí nadol. Následne smeruje hlavicu tlakom alebo úderom do rúk súpera alebo aspoň jeho čepeľ, čím mu obmedzím pohyb zbrane a na záver moja čepeľ priletí spoza hlavy a zasahuje súpera do hlavy. Ak akcia začínala súperovým naviazaním na moju čepeľ zľava, tak ruky mám pri prepustení čepele rozkrížené a pri údere do hlavy skrížené. Ak akciu vykonávam z pravej väzby, tak najskôr ruky skrížim a pri údere rozkrížim.

Tempo (včasnosť)

Význam slova tempo je v bežnej slovenčine a v kontexte šermu iný. A k tomu, v šerme ho tiež možno chápať aspoň v dvoch významoch.

V prvom ide o pomenovanie relatívnej jednotky času (takt), za ktorú je možné vykonať jeden nedeliteľný šermiarsky pohyb. Napr. náprah, výpad, kryt, zmena pozície, prenos váhy z prednej nohy na zadnú etc. Podľa povahy akcie je zrejmé, že rôzne tempá môžu trvať rôzne časové úseky, ale neexistuje presné vyjadrenie, koľko milisekúnd maximálne môže tempo trvať. Zložený útok sa teda môže skladať z dvoch témp/taktov napr. naznačený útok bodom sprava a nepriamy útok doľava.

Príklad: jednoduchý útok s výpadom je vykonaný v jednom tempe, oproti tomu zložený útok s výpadom je dvojtempový, ale samotný výkon oboch akcií môže trvať podobne dlhý čas.

V druhom význame slovo tempo chápeme ako príhodný moment, bod v čase (v gréckej filozofii Kairos), kedy mám šancu zasahovať. Dĺžka tempa je čas, ktorý mi súper daruje neúmyselne (chyba), či úmyselne (výzva, provokácia) na vykonanie mojej akcie a je úmerná mojej šanci na úspešné zasiahnutie súpera.²⁰ Celý šerm a každá jeho akcia je o tempe: jeho využití, či strate.

Ak súper stojí v odkrytí, je to tempo pre mňa, ak on má do krytu dlhšiu cestu, ako ja do cieľa. Ak je statický a stojíme v dlhej menzúre, tempo je príliš krátke a mne sa nedá zasahovať včas. Naopak, ak stojíme opäť v dlhej vzdialenosti, ale súper robí krok vpred s náprahom zbrane dal mi ideálne tempo, v ktorom bude len ťažko reagovať. Príhodné momenty sú ak sa súper hýbe v útoku, kryte, či v nohách. Pri využití tempa vychádzame z predpokladu, že zbraň/ruka/telo nemôže konať dve rôzne akcie naraz t.j. ruka, ktorá sa hýbe vpred v plnom bode sa nemôže v tom istom takte sťahovať nazad do krytu.

V Lichtenawerovom šerme sa pri časovaní hovorí o 3 pojmoch Vor (pred), Nach (po) a Indes (počas, Intus, Interea). Pojmy Indes a Nach sa dnes niekedy mylne chápu inak, ako vyplýva z kontextu manuskriptov. Vor konsenzuálne znamená zhostiť sa iniciatívy v útoku a držať si ju. Nach sa nesprávne považovalo za krytie sa a Indes ako protiútok. V mojom ponímaní je Nach akákoľvek aktivita, ktorá je vykonávaná ako reakcia na súperov stimul. Indes by sme mohli použiť ako dvojičku k termínu tempo.

Akcie v Nach vykonávam Indes, teda v príhodnom tempe, tak aby súper bol v nevýhodnej situácií a nedokázal včasne reagovať. Napríklad, keď už má svoj útok rozbehnutý a nedokáže ho zastaviť pred tým, ako dopadne protiútok (absetzen, uberlauffen, …). Ak by protiútok nebol v tempe, alebo v Indes, tak by súper dokázal svoj akciu pozmeniť a protiútok odvrátiť. Pomocou Indes v Nach prejde šermiar do Vor. Reakciou preberie iniciatívu.

Indes možno využiť aj pri Vor, aby si ho šermiar udržal a nepustil súpera k vlastným akciám, alebo aby prišlo k úspešnému zásahu. Príklad z dlhého meča sú zložené akcie ako durchweschseln, fehler. ²¹

Taktika

Výzva (Invitation, Chiamata) je poskytnutie otvorenia (zdanlivého tempa) súperovi s cieľom vyprovokovať ho k útoku na ponúknutý cieľ. Vyzývateľ má zvyčajne nachystanú reakciu: protiútok, kryt-odvetu. Výhodou dobre vykonanej výzvy je, že zmenšuje rozsah akcií, na ktoré sa treba pripraviť a súperovi dáva pocit, že môže voľne zasahovať.

Podobný cieľ má aj provokácia, len spôsob provokácie môže byť rôznorodejší. Úder na čepeľ, dupnutie, prehnaný náprah.

Falošný útok dopĺňa predchádzajúce koncepty a fingovaný útok, ktorý nemá za cieľ zasahovať, lebo je prikrátky, pomalý alebo inak nedokonalý. Útočník si v ňom necháva rezervu aby vedel reagovať na vyprovokovanú protiakciu súpera.

Prvá intencia (zámer)

Útoky v prvej intencii alebo v prvom pláne sú akcie pripravené vopred a ich výsledná podoba je útočníkovi známa. Do tejto kategórie môžeme zaradiť jednoduché útoky, ale aj útoky zložené. Napríklad útok na čepeľ s nasledujúcim útokom na cieľ, alebo pripravený Fehler. Pri oboch poznám celý priebeh. Finty, kde sa rozhodujem kam zasiahnuť až podľa reakcie súpera sú v praxi neúspešné. Akciu, kde vykonávam viacero fínt a až následne hľadám vhodné odkrytie medzi akciu prvej intenciu nepovažujeme.

Jednoduchý útok

Útok je základom šermu a bez neho by ostatné prvky nemali zmysel. Jednoduchý útok vykonaný dobre a z patričnej vzdialenosti je efektívny spôsob zasiahnutia súpera. Bez zbytočnej prípravy je prekvapivý a ťažko zastaviteľný stop-hitom. Nevýhoda je, že sa treba k súperovi nebezpečne priblížiť.

Kryt odveta

Obrana v prvej intencii je akcia pripravená alebo aspoň čiastočne pripravená, kde je mojim zámerom čakať na útok a zasahovať odvetou (jednoduchou aj zloženou). Pre úspech treba vhodne predvídať smer útoku. To môžem dosiahnuť pozíciami, ktoré kryjú časť môjho tela alebo výzvami. Ak súper vsadí na jednoduchý útok musí útočiť po odkrytom terči.

Zložený útok

Proti krytu a odvete²² v prvej intencii stojí zložený útok: finta alebo zálud (feint) je zložená ofenzívna akcia, ktorá začína predstieraným útokom s cieľom vylákať súpera do krytu a vytvoriť si otvorenie na opačnej strane kam následne smeruje finálny (nepriamy) útok. V širšom zmysle slova je finta taká akcia tela, pri ktorej sa snažím súpera zmiasť a odpútať od svojho zámeru. Vyprovokovať reakciu, ktorá mi umožní dostať sa do priaznivej menzúry a získať tempo na dokončenie útoku.

V Lichtenawerovom systéme pod kategóriu fínt spadajú hlavne 2 pomenované techniky:

• Prvá je ofenzívne Durchwechseln, alebo už spominaný výhyb. Pri finte s durchwechseln je prvý útok vedený bodom, alebo sekom, ale reálny nepriamy útok je vždy bod.
• Ak je prvý aj finálny útok vo finte sek používame slovo Fehler. Typický príklad je naznačený horný sek na hlavu, ktorý stočím do spodného seku na trup, alebo naznačený horný sek sprava, pozastavený a doseknutý zľava.

Tretí spôsob nie je v textoch explicitne spomenutý, ale rovnako patrí medzi bežné spôsoby pomýlenia súpera. Naznačený priamy bod a následný oben abnehmen alebo strih ponad súperovu čepeľ na ruku alebo hlavu súpera.

Zložené útoky strihom alebo fehlerom sa ťažšie kryjú ako útoky durchwechslom, lebo na kryt seku treba kvalitnejší kryt, na ktorý je pri fintách menej času. Naopak, oba tieto zložené útoky, ktoré končia sekom sú zraniteľnejšie protiútokom.

Protiútok

Posledným z repertoáru akcií prvej intencie je protiútok. Zámerom je vyčkávať, kým súper vytiahne do útoku a prekvapiť ho rýchlym protiútokom.²³ Táto taktika býva úspešná voči dlhým útokom, alebo útokom s dlhou prípravou, alebo proti zloženým útokom. Na výber mám akcie už popísané: predbody, predseky, útoky do prípravy, time-thrust/cut.

Taktické koliesko

Akcie prvej intencie vieme poukladať do grafu, alebo takzvaného taktického kolečka. Jednoduchý útok je prelomený krytom s odvetou. Ak vie, že súper bude skúšať kryt-odvetu, tak vykonám útok zložený. Ak súper robí často zložené útoky, alebo dlhé náprahy, prípadne útoky na nohy tak ho viem zastaviť včasný protiútokom.

Akcie druhej intencie

Šerm v prvej intencií je prirodzený, efektívny, avšak často naivný prístup. Skúsenejší šermiari premýšľajú o krok ďalej a akcie prvej intencie už nestačia na “prekabátenie” súpera. Odpoveďou sú takticky zložitejšie akcie druhej intencie.

Na zasiahnutie v druhej intencií potrebujem prvotný pohyb napr. falošný útok, ktorý vyprovokuje súpera ku konaniu, ktoré vopred očakávam a až na to následne aplikujem svoju zamýšľanú víťaznú stratégiu.

Prvá taktika v tomto leveli je odveta v druhej intencií (defensive counter time) alebo protiútok v druhej intencií (offensive coutner time). Súpera svojím pomalým alebo krátkym útokom vyzývam k protiútoku. Ak súper túto ponúknutú šancu využije a napríklad mi vystrelí priamy bod ako protiútok do hrude, ja som už nachystaný. V útoku som si nechal rezervu, a preto mi je ho ľahké zastaviť, súperov stop-hit zakryť a napríklad odbodnúť. Na rozdiel od riposty po kryte v prvej intencii, si tu do značnej miery diktujem podmienky. Ak len čakám na hocijaký útok, tak môžem ostať zaskočený časovaním aj umiestnením. Falošným útokom súperovi poviem kedy a často aj kam má útočiť²⁴. Alternatívne môžem namiesto krytu vykonať protiútok. Napríklad svoj pôvodný útok presmerujem do Krumphawu, ktorým zasahujem ruky súpera bodajúceho v protiútoku. Pripomínam, že kriticky dôležité je určiť správnu mieru svojej provokácie. Ak sa do nej vložím s veľkým nasadením, tak včasne umiestnený protiútok nemusím byť schopný kryť. Naopak, ak by bol môj útok len nebadaný, súper ho môže úplne odignorovať resp. prehliadnuť.

Ak spozorujem, že súper sa často spolieha na útoky so zámerom podružným, čo je archaickejší názov druhej intencie, tak sa posuniem taktickým zámerom opäť vyššie. Z taktickej súslednosti v prvej intencii viem, že odpoveď na kryt s odvetou by mal byť útok s fintou. Ten sa v druhej intencii nazýva finta do tempa (feint in time, finta in tempo, feint counter-attack). Čiže ak tuším, že súper hľadá svojím falošným útokom môj protiútok, aby ho mohol prelomiť krytom odvetou, tak sa nenechám zlákať priameho stop-hitu. Namiesto toho protitútok len naznačím (finta) a dokončím na iný cieľ. Súper tak ostane zasiahnutý počas hľadania mojej čepele krytom.

Posledným ostávajúcim ťahom na diagrame taktík a protitaktík ostáva akcia, ktorá poráža finty do tempa. Ako najlepšie poraziť finty? Nedať im priestor a čas. Z môjho útoku, do ktorého sa oponent odváži vstúpiť s protiútokom s fintou vyrobím jednoduchý útok. Pohľadom diváka sa bude javiť, že som vykonal jednoduchý priamy útok, ktorý mal možno pomalší úvod. A jeho dokončením ukradnem súperovi čas na protiútok s fintou.

Taktická postupnosť horeuvedených taktík nie je rozhodovací algoritmus, ktorý používam počas výmen. To prirodzene nie je možné. Taktiku si zvolím už pred samotným zahájením výmeny na základe doterajšieho pozorovania súperových reakcií. Niektoré typy súperov radi kryjú, iní zásadne iba kontrujú. Ak sa mi nevydarí môj zámer o jednoduchý útok v prvom pokuse nie je ihneď nutné k prejsť na zložený útok. (Alebo všeobecne akomkoľvek bode taktického diagramu prejsť o krok ďalej). Možno len príprava akcie nebola ideálna. Rýchlejší, nečakanejší, alebo prieraznejší útok môžu zabodovvať.

Okrem voľby taktiky v dueli môže byť taktický diagram nástrojom pre nácvik techník. Ak zvládnem techniku ako dril v prvej intencii, vylepším si jej aplikáciu pri cvičení v druhej intencií. Tam si dokážem diktovať lepšie podmienky, kedy a ako akciu vykonám. Situačne sa tak viac priblížim sparingovej realite.

Záver

Znalosť konceptov šermu sama o sebe nikoho lepším šermiarom neurobí. Dokonca sa to môže javiť ako čisto teoretická absurdnosť, odtrhnutá od reality. Uznávam, že takýto jav nie je medzi bojovými umeniami zriedkavý a niektoré prúdy sa uzavrú do vlastnej bubliny, z ktorej už nevidieť, čo je ešte zmysluplné, a čo je slepá cesta. Ale na to, aby sme vedeli postúpiť vo výučbe šermu potrebujeme ten chaos, ktorý pozorujeme v šerme nejak skrotiť, zakategorizovať, zanalyzovať a označiť. Kým pre rôzne javy nezačneme používať rozdielne názvy, náš mozog si ani nedokáže vytvoriť samostatný vzor pre riešenie danej situácie. Signály preň teda nevie rozlíšiť a riešenie bude skôr náhodné. Nie systematické. Neznamená to, že bude vždy zlé, ale bude neisté, založené skôr na intuícií, alebo šťastí. A to je od istého stupňa zdatnosti šermiara málo!