Pramene › P338
Meister Johann Liechtenauers Kunst des Fechtens
Klasická edícia a štúdia Liechtenauerovej tradície, z ktorej vychádza bežné datovanie majstrovej smrti pred rokom 1389.
- Typ
- literatúra
- Dátum
- 1965
- Miesto
- München
- Vydanie
- Münchener Texte und Untersuchungen zur deutschen Literatur des Mittelalters 13, München: C. H. Beck 1965
- Overenie
- text prečítaný
- Relevancia
- 3/5
Údaje o prameni
- ID
- P338
- Pôvodný názov
- Meister Johann Liechtenauers Kunst des Fechtens
- Typ
- literatúra
- Dátum
- 1965
- Miesto
- München
- Jazyk
- nemčina
- Autor
- Wierschin, Martin
- Vydanie
- Münchener Texte und Untersuchungen zur deutschen Literatur des Mittelalters 13, München: C. H. Beck 1965
- Digitalizát / záznam
- https://www.digitale-sammlungen.de/view/bsb00123294
- Relevancia
- relevancia 3 z 5
- Overenie
- text prečítaný
Na tento prameň odkazujú
- P335 Pôvod najstaršej nemeckej šermiarskej kompilácie (GNM Hs. 3227a)
Poznámky z výskumu
- Základná edícia a štúdia Liechtenauerovej tradície; citujú ju Vodička 2019 (P335, s. 71–72: argumenty, že Liechtenauer bol pri zápise 3227a mŕtvy) a Deutsche Biographie (smrť 1389).
- Neprečítané – zaobstarať a pozrieť kapitoly o osobe, datovaní a pôvode (Lichtenau) a či Wierschin pozná archívne doklady mena.
- Prečítaná celá kapitola ‚Zur Person Meister Johann Liechtenauers‘, s. 67–73 (sn. 75–81).
- Archívne pátranie Wierschina: Augsburg, daňové knihy 1510 – kňaz Hans Lichtenauer (dominus), 1541 platí daň v Dillingene; Ingolstadt, Stadtarchiv – Andre a Kunz Liechtenau 1463, Hans Liechtenauer, mešťan, v predajných listinách 26. 4. 1462 a 15. 6. 1475 (Buchner, Archivinventare, s. 267 a 230), slobodnopanský rod von Liechtenau v 16. st.; Siebmacher VI,1,1 s. 159, T. 165; VI,1,2 s. 118, T. 74 (Johann Lichtenawer, nobilitácia 1580 s doktorským diplomom – porov. ÖStA RAA 249.3); dolnorakúska vetva 13.–15. st. (Siebmacher IV,1,1 s. 271, T. 141); Regesta Boica IV s. 400 (30. 1. 1289) a register RB s. 228.
- ‚Der … Versuch, urkundliche Belege über den Meister zu finden, ist ohne Erfolg geblieben‘; Geheimes Hausarchiv Wittelsbach negatívne (vojnové straty); ani Ringeck a Kal sa nenašli.
- Datuje Liechtenauerov život ‚um die Mitte des 14.
- Jahrhunderts‘ (perfektum ‚hat … gehabt‘ v 3227a f. 13v, polemika proti ‚leychmeistere‘).
- Kalov zoznam pokladá za fiktívnu, chronologicky usporiadanú ‚Gesellschaft‘ (s. 72).
- Jadro: fechtmajstri nie sú bezprávni ‚kempen‘ zo Sachsenspiegel (pugil Gerwardus, mešťan Goslaru 1154; s. 45–46); pripravujú šľachticov na súdny súboj počas zákonnej lehoty (‚Lehrtag‘ v norimberskom súdnom poriadku) a pri ňom zastávajú úlohu ‚warner‘ (s. 47–52, Thalhofer 1448/1459/1467, Kal); dvorný Schirmmeister (Ringeck) × meštiansky majster s dočasnou službou u šľachtica (Kal, Thalhofer; s. 57–59); v 16. st. remeselníci-amatéri a ‚Gesellschaften‘ podľa vzoru cechov s cisárskymi privilégiami (od 1487; s. 60, 63).
- Pozn. 54: Regesta Boica XIII s. 345 – rozhodnutie cisára Žigmunda 9. 7. 1435 so zmienkou ‚Hans Dalhofer‘ (azda Thalhofer – Wierschin neistý).