Zdroje šermiarskych cechov
Jazyk stránky · Slovenčina

Príbehy

110 krátkych príbehov z prameňov: úrazy, spory o školu, výtržnosti, posmešky a slávnosti. Každý vedie na prameň, z ktorého pochádza, a uvádza, nakoľko je overený.

Stupeň istoty: overené na snímke · z edície alebo prepisu · z regestu · zo strojového textu

Úrazy, smrť a krv 9 Vyvesený meč a boj o školu 7 Výtržnosti a dozor 8 Posmešky a kritici 5 Slávnosti, šľachta a mesto 34 Dvorské vystúpenia v Krakove 5 Poľsko, Taliansko a Malorka 32 Ďalšie príbehy z bratstiev a škôl 10

Úrazy, smrť a krv

Heslo v šermiarskej sále vo Valenciennes (1560)

Zbrojár Nicolas Cailliau vypovedal, že v sále hráčov mečom cvičil s krátkou kopijou. Cudzí návštevník si vzal rovnakú zbraň, no Anthoine Meurin z arraského šermiarskeho bratstva od neho žiadal heslo. Návštevník tvrdil, že ho zabudol. Meurin mu kopije odobral. Cailliau ďalej vysvetľuje, že svoju dýku mal odloženú na truhlici, pretože „qu’on ne poelt jouer avecq armes“. Po hádke návštevník odišiel po ostrý meč. Vydavateľ ho menuje ako Jehana Soupplyho a uvádza, že zomrel po poranení Cailliauovou dýkou. Z výpovede vieme o tomto jednom použití hesla.

P219 overené na snímke · (edícia, s. 170)

Smrť Joachima Zapfa (Norimberg, 18. 5. 1615)

Federfechter Joachim Zapf, nožiarsky tovariš, sa vrátil z Augsburgu a na nanebovstúpenie šermoval proti Marxbruderovi Jobstovi Petermannovi. Bol smutný a šermovať nechcel, ale musel „wegen der Marxbrüder hochmuth“. Petermann ho bodol a Zapf do troch hodín zomrel. Súper dostal len ročný zákaz, lebo „ritterlich auß der Kunst gefochten, vnd den stich redlich geführet“. Za rakvou šlo 509 mužov, medzi nimi dvaja radní.

P081 zo strojového textu · (Siebenkees 1794; Soden 1860)

Bodnutie do oka (Norimberg, 5. 1. 1607)

Mešťan Friedrich Hedlein bodol šermiara Hansa Degenkolba „in das Aug und durch den Kopf“; ten na druhý deň zomrel. Mesto zavrelo brány. Vec sa urovnala peniazmi, lebo páchateľ to vraj „nicht gerne gethan“.

P081 zo strojového textu

Len poškriabaný (Frankfurt, 1614)

Federfechteri nepustili pekára Hansa Rambischa k pasovaniu, lebo ho Federfechter pri skúške zasiahol. Marxbrüder tvrdili, že bol „nur etwaß gleichsam gekratzt oder geritzet“, a purkmistr si to vraj prezrel sám. Rambischa pasovali o dva dni neskôr.

P165, P164 z edície alebo prepisu · (prepis K. Theila)

Krvavý Vratislavčan (Frankfurt, 1613)

Kožušník Bartholome Eckhardt z Vratislavi prišiel na skúšku, ale bol „blutrunstig geschlagen“ a Federfechteri ho nepripustili. Pasovali ho o dva dni.

P164 z edície alebo prepisu

Zabíjanie po škole (Praha, okolo 1600)

Guarinonius píše, že v jeho čase sa v Prahe poprední šermiari v krčmách „wie die Hüner erwirgt“: opití si vyčítali údery zo školy, vyzvali sa na ostré a zabíjali sa. Na škole si pritom po údere podávajú ruku.

P163 z edície alebo prepisu

„Aller Blut von unsern Händen“ (Norimberg, 1631)

Duchovenstvo protestuje proti školám v nedeľu, dokonca „unter den Mittagspredigten“, a proti „Jubelgeschrey über das … vergoßne Menschenblut“. Ak ich rada nezakáže, kazatelia si „aller Blut von unsern Händen“ umývajú.

P081 zo strojového textu

Fleuretom do oka v divadle Swan (Southwark, 1603)

Šermiari Turner a Dun hrali 7. februára o cenu v divadle Swan na južnom brehu Temže. Turner bodol súpera fleuretom do oka tak hlboko, že Dun „fell downe starke dead and neuer spoke word“. John Chamberlain o štyri dni písal, že právnici sa budú prieť, či ide o „chaunce medley, manslaughter or murder“, lebo medzi oboma bola zlá krv a mnoho výziev. John Manningham si do denníka poznamenal: „a goodly sport in a Chrstian state, to see on man kill an other“.

P349 z edície alebo prepisu · (REED Online: Manninghamov denník, BL Harley MS 5353, f. 98; Chamberlainov list, TNA SP 12/287)

Vyvesený meč a boj o školu

Meče na stene (Esslingen, 1486)

Traja majstri si vyvesili meče na znak, že chcú držať školu. Prišiel majster Anton zo Štrasburgu, ich meče „abgehauen“ a vyvesil svoj; oni mu ho zasa zvesili. Anton žiadal, aby smel o školu bojovať so všetkými tromi. Rada to nedovolila „beiden Partheien zu gut“ a dala mu len list.

P159 z regestu · (Pfaff 1840)

Meč prepitý v krčme (Frankfurt, 1576)

Majster vyvesil meč s lístkom, že bude škola. Iný šermiar meč zvesil a prepil v hostinci. Okradnutý ho vyzval na zápas a žiadal náhradnú školu. Marxbrüder neskôr rade vysvetlili, že oznámenie strhli „nit auß frefel“, ale ako dôkaz porušenia ich monopolu.

P162 z edície alebo prepisu · (prepis K. Theila)

Meč v zálohe (Viedeň, 1525)

Mesto zaplatilo 1 zlatý hostinskému, u ktorého majster šermu Kollman Keppl „das Schwert … vertrunkhen hat“ – v tom čase sa nesmelo šermovať. Môj dohad: mohol to byť strhnutý meč súpera ako vo Frankfurte.

P158 z regestu · (Schlager 1846)

Taliansky majster a londýnski šermiari (Londýn, 1578–1579)

Rocco Bonetti učil šľachticov šermu vo vlastnom dome a sťažoval sa kráľovskej rade, že ho „common fensers“ mesta denne obťažujú, „because he professethe the use of weapons“. Rada požiadala starostu, aby mu udelil slobodu City a vinníkov zaviazal k pokoju. O rok písala znova, lebo prvé listy nepomohli, a menovala dvoch šermiarov: Francisa, ktorý učil v Blackfriars, a Isaaca z Whitefriars.

P348 zo strojového textu · (Acts of the Privy Council X, s. 333–334; XI, s. 183–184)

Majster šermu v mestskej rade a výzva na šesť zbraní (Cambridge, 1580 a 1596)

John Blenkinsopps, „Master of Defence“ v službách lorda Whartona, vyzval „at six several weapons“ Johna Goodwyna, tiež majstra a sluhu lorda Northa. Starosta a aldermani písali lordovi Burghleymu, že Goodwyn je „no common fencer“, ale člen mestskej rady, a žiadali, aby sa zápas konal pred kráľovnou alebo jej radou. Univerzita mu o šestnásť rokov vyčítala, že drží „a fence schoole in the Towne“ napriek kráľovninmu zákazu, ktorý mala v privilégiu pod veľkou pečaťou.

P350 zo strojového textu · (Cooper, Annals of Cambridge II, s. 372–373 a 549–550)

Výtržnosti a dozor

Šľachtic a bubeník (Vratislav, 12. 2. 1609)

Na škole U zlatého orla vyvolával krajčír školu a bubeník mlčal. Šľachtic mu kázal bubnovať; bubeník odmietol. Potom šľachtic schytil šermiarsky meč a zdvihol ho, ale „weder aus Kunst noch auch fechters brauch nach“ – a mestský dozorca Hemmerle ho napomenul.

P178 zo strojového textu · (Schoppe 1927)

Bez bubnov to nejde (Frankfurt, 1612)

Po smrti Rudolfa II. rada zakázala hudbu. Marxbrüder žiadajú výnimku: školu „one gebreuchliche Trommen vnnd Pfeiffen nit wol zu werck setzen können“, a sľubujú, že budú bubnovať s mierou.

P165 z edície alebo prepisu

Poprava v šermiarskej ohrade (Regensburg, 1653)

Počas ríšskeho snemu dôstojník zabil prokurátora. O štyri týždne ho sťali „in dem Hof der Fechtschule … in der Schranne der Fechter, da Sand aufgestreuet war“ – potichu, z obavy pred vzburou, keby kat nezasiahol napoprvý.

P149 zo strojového textu · (Gumpelzhaimer)

Pískanie na šermiarov (Ulm, 1607)

Rada sa podľa Schmidovho výťahu zaoberala divákmi, ktorí zasahovali do sporov medzi šermiarmi. Medzi zakázaným správaním bolo podľa tlače aj „das Pfeifen, Auslachen und Schreien über die Fechter“. Pri ohrade sa osobitné miesta vyhradili šermiarom, účastníkom vykonávajúcim Schulrecht, radným a ďalším významným ľuďom.

P322, P141 overené na snímke · (Schmid 1831 a 1844, s. 185)

Nositeľ richtárskeho meča (Bardejov, 30. roky 15. storočia)

Mestské účty zaznamenali 100 denárov pri položke „Item Paulo gladiatore“. Fejérpataky v registri vykladá titul ako nositeľa richtárskeho meča. V ďalšej položke z februára 1444 je rovnaká suma pri rovnakom titule bez mena.

P333 overené na snímke · (Fejérpataky, 1885, s. 408 a 599)

Hra o cenu len za mestom, ale s bubnami (Londýn, 1582)

Gróf z Warwicku žiadal pre svojho sluhu Johna Davida licenciu, aby mohol hrať o stupeň provosta v hostinci Bull v Bishopsgate. Starosta pre nákazu hostinec zakázal a určil otvorené miesto pri Leadenhalle. Gróf sa sťažoval, že sluhu po vyvesení oznámení odmietli na podnet „a Companie of lewde verlettes“, lebo „refused to yealde to their disorder, and abvse of exaction“. Keď David licenciu štrnásť dní nevyužil a nákaza rástla, smel hrať už len v poliach za mestom, cez mesto však mohol prejsť „with his company, drums, and show“. O rok starosta odmietol šermiarov, ktorí chceli na prvého mája hrať o cenu v divadle Theatre.

P347 zo strojového textu · (Analytical Index to the Remembrancia, s. 351–352; plné znenie Chambers, The Elizabethan Stage IV, s. 289–291)

Posmešky a kritici

„Nicht Lucas / sonder Lucifers Brüder“ (Guarinonius, 1610)

Tirolský lekár Hippolytus Guarinonius žiada zrušiť verejné šermiarske školy; šerm sa má učiť len v dome majstra. Tri bratstvá, ktoré sa vraj hlásia k evanjelistom, premenúva:

Nicht Feder / sonder Verderbers Brüder / Nicht Marx / sonder Marcolffs Brüder / Nicht Lucas / sonder Lucifers Brüder

Vyčíta im, že v sviatok nechodia do kostola a výhry prepijú; mestskí radní vraj hádžu peniaze, aby sa bili do krvi.

P163 overené na snímke · (s. 1255)

Lekár, ktorý sa sám učil u „malého zámočníka“ (Guarinonius, 1610)

Ten istý kritik priznáva, že sa v mladosti v Prahe učil rapír a dýku u Federfechtera, ktorého volali

das klein Schlosserle

Keď potom videl šermiarov v Taliansku, „war es souil / als het ich nichts daran ersehen“. Taliansku školu chváli: zásah sa tam len naznačí, nemecký šermiar vraj nepozná „Tact vnd Zeit“.

P163 overené na snímke · (s. 1255), zvyšok edícia

Bratia Marsovi (Frankfurt, 1613)

Federfechteri v petícii rade nazývajú súperov z bratstva sv. Marka posmešne „Brüder Martis“ – bratmi Marsa. Moderný vydavateľ tento tvar inde nestretol.

P165 z edície alebo prepisu · (prepis K. Theila)

Gargantua smie všetko (Fischart, 1575–1590)

Fischartov Gargantua chodí na Fechtschule, „that er sein Schulrecht, hub auff“, bije sa „vmb die höchst Blutruhr, vmb daß Kräntzlein, vmb die Schul“ – a všetky zakázané kusy, „Knopff, Ort, Einlauff, Gemächtstöß …“, mu „waren all erlaubt“. Satira prevracia zákazovú formulu, ktorú vyvolávač čítal pred školou. Pozor: v prvom vydaní 1575 je pasáž o škole aj výpočet kusov, ale veta „waren alle erlaubt“ tam ešte nie je – pribudla až vo vydaní 1590 (1582 neoverené).

P179 zo strojového textu · (MDZ: 1575 bsb11941837, s. 316; 1590 bsb11921752, s. 360)

Šermiari medzi medvedármi (Rakúsko, 1665)

Cisársky patent radí „Freyfechter“ do jedného zoznamu s komediantmi, povrazolezcami a

Bärn- Affen- vnd Hunds-Tantzmacher

Všetci sa majú hlásiť na úrade pre zabávačov a platiť mu.

P154 overené na snímke · (Codex Austriacus II, s. 304)

Slávnosti, šľachta a mesto

Osemročný Rudolf na turnaji (Viedeň, 1560)

Na pešom turnaji šli v šiestom sprievode Maximiliánovi synovia Ernst a Rudolf, „7 und 8 Jahre alt“: s ujom zlomili dve piky a dali päť úderov mečom. Z Rudolfa bol neskôr cisár, ktorý roku 1607 potvrdil privilégium Federfechterov.

P137 zo strojového textu · (Bucholtz 1836)

Zásah pod pás si zapísali (Berlín, 1581)

Na pešom turnaji pri krste markgrófa Christiana sa priestupky zapisovali: markgróf Joachim Friedrich „im 16. Gang den Gegner unter den Gürtel getroffen“. Po slávnosti saskí hostia odchádzali takí opití, že niektorí spadli z koní.

P136 zo strojového textu · (Herold 1901)

Šermiari v kostýmoch Gótov (Gdansk, 1646)

Pri príchode kráľovnej Ľudoviky Márie bojovalo na tribúne na trhovisku deväť Federfechterov proti dvanástim Marxbrüder „als edle Sarmaten und Gothen kostümiert“.

P147 zo strojového textu · (Bolte 1895)

Kuchár proti medveďovi (Gdansk, 1632)

Garkuchár žiadal radu, aby smel na Fechtschule zápasiť s medveďom, „da er den Bären vermeint zu bezwingen“. Rada povolila – „er möge seine eigene Gefahr dabei ausstehen“.

P146 zo strojového textu · (Löschin 1828)

Šerm nemá úžitok (Gdansk, 1647)

Rada rozhodla, že „weil die Exercitia auf der Fechtschule keinen Nutzen haben“, majú postupne zaniknúť; mešťania nech cvičia s mušketami a pikami.

P145 zo strojového textu

Kresťania verzus almužna (Augsburg, 1700)

Rada zrušila Fechtschule na nátlak evanjelických duchovných – hoci almužný úrad tým stratil 500 zlatých ročne zo vstupného. Medvedie a býčie zápasy v tej istej budove však ostali.

P152 zo strojového textu · (Witz 1876)

Mestský šermiar (Viedeň, 1420)

Mesto má platenú funkciu „der Stat zu Wienn Vechter“ a vlastné „Fechterstübel“ na Kammerhofe – najstarší doklad mestského šermiara, ktorý poznáme.

P158 z regestu · (Schlager)

Pasovanie na počesť kniežat (Frankfurt, 1539)

Na pôstnom veľtrhu 1539 pasoval hajtman Blasius Velten frankfurtského mešťana za majstra dlhého meča „zu Ehren“ markgrófa Jána Brandenburského a vojvodu Jána Bavorského. Meno a remeslo pasovaného som na snímke neprečítal s istotou.

P044 overené na snímke · (Cod. I.6.2°.5, fol. 13r)

Markusovia učili aj Židov (Praha, podľa Šmída 1848)

Brandlov slovník moravských prameňov cituje Šmída: Markusovia vraj učili Židov „toliko pro špatný zisk“, takže niektorí z nich „na školách zjevných šermovali a Markusy se jmenovali“. Je to jediná zmienka o Židoch u nemeckých bratstiev v našom materiáli – oproti Perpignanu a Seville, kde majstri prisahajú, že Židov učiť nebudú.

P221, P168 zo strojového textu · (Brandl 1876, s. 147; Šmídov text neoverený)

Mydliar, ktorý nevládal (Brzeg, máj 1577)

Na kniežacej svadbe v Brzegu urobil mydliar Christoph Vincentius z Legnice „allen Federfechtern einen großen Spott“: školu, ktorú sám vyhlásil, nevládal dobojovať. Marxbruder Schwerdt Michel naopak „hat mannlich ausgefochten und den Sieg erhalten“. O päť rokov na ďalšej svadbe kniežatá hádzali toľko peňazí, že niektorých šermiarov „mußte von der Schule hinwegschleppen“.

P037 zo strojového textu · (Büsching 1817 podľa nemenovanej kroniky)

Majster dlhého koňa (Královec, 1560. roky)

Básnik Hans Hasentödter v parodickom „privilégiu kráľa Artuša“ dovoľuje, aby Federfechtera, ktorý by prešiel k Marxbrüder, prijal „Eyn Meyster, gnant des Langen Pferds“ – posmech z titulu majstra dlhého meča.

P223 zo strojového textu

Meč sv. Michala dlhý osem stôp (Valenciennes)

Na sv. Michala niesol sluha spoločnosti „gladiateurs ou joueurs d'épée“ do kostola obojsečný „meč sv. Michala“ s čepeľou „sept à huit pieds“ a počas evanjelia ho držal zdvihnutý medzi dvoma šermiarmi s tasenými mečmi. Po obede sa šermiari cvičili v hrách, „auxquels le peuple ne participait point“.

P241 zo strojového textu · (Wolf 1852 podľa Clément 1834)

Šermiari ako divadelníci (Béthune, 1530–1563)

Béthunskí „joueurs de l'espée à deux mains“ vystupovali na pódiách pred mestskou halou. Keď v roku 1530 prišiel majster Michel d'Arras so žiakmi pasovať za majstra mladého Jehenneta Jamota, išlo o verejné predstavenie. Mesto im platilo víno, keď priniesli do haly svoj erb po tom, ako odohrali „le jeu d'espée par personnaige, moralement, avec une farse“. V roku 1563 hrali tovariši bratstva sv. Michala po procesii podobenstvo o márnotratnom synovi.

P242 zo strojového textu · (La Fons-Mélicocq 1848, s. 227, podľa mestských účtov)

Rezignácia v prospech nástupcu (Saint-Omer, 20. 7. 1761)

Šermiarske bratstvo zo 17. storočia je už preč a mesto má jediného majstra s výsadou. Eustache Alexandre Paris prosí o miesto „au lieu et place dudit Courbeau, avec … droit exclusif d'enseigner les bourgeois à tirer des armes“. Predchodca Nicolas Courbeau dit Sanson mu miesto prenechal písomnou rezignáciou. Magistrát povolil „jusqu'à révocation“, teda do odvolania.

P239 zo strojového textu · (Mémoires Morinie XVII, č. CXI; registre aux statuts N, f° 100 r°)

Ceny z vojvodovej slávnosti (Valenciennes, jún 1379)

Mesto prispelo 40 sous „compagnons jouans de l'espée et du boukeler“. Na pokyn vojvodu išli 15. júna na slávnosť do Mons a vrátili sa s cenami („il raportèrent les joyaus“). V roku 1614 dostalo bratstvo sv. Michala miestnosť v radnici „pour tirer des armes“ a peniaze, ktoré dovtedy platilo za nájom sály, malo dať na ceny.

P241 zo strojového textu · (Mémoires hist. Valenciennes III, 1873, s. 172, podľa účtov massardov)

Šesťdesiat dvojručných mečov (Amiens)

Mestská milícia v Amiens mala šesťdesiat „joueurs d'espée“, každý s mečom „à deux mains et long bois“. Mesto im platilo sálu na cvičenie. Na sv. Michala si volili majstra, 1. mája „princa“ a pri požiari mali strážiť poriadok.

P243 zo strojového textu · (Janvier 1855 podľa mestských účtov)

Dav vylomil dvere (Speyer, sv. Štefan 1443)

Na Fechtschule pre duchovenstvo v Tanzhause chceli vstupné dva pfennigy, mešťania trvali na jednom „wie von alter“. Asi tristo ľudí sa nahrnulo k dverám. Keď kanonici otvorili, aby vpustili majstrov, dav vtrhol dnu a „Da solches die Meister sahen / wolten sie nit fechten“. Peniaze späť nevrátili, len sľúbili lepšiu zábavu v nedeľu.

P258 zo strojového textu · (Simonis 1608, s. 135)

Nadávky z hľadiska a úder po povele (Hamburg, 22. 8. 1671)

Diváci urážali šermiarov „mit allerhand groben und ehrenrührigen Worten“ a liezli do placu. Šermiari si zas brali kordy a „wann schon Schuß gehalten“ ešte dávali „Nachschlag“. Rada zakázala oboje a mandát vyvesila priamo „in der Fecht-Schule“.

P257 zo strojového textu · (Hamburger Mandate 1763, č. CXLIV)

Kým nepotečie krv (Magdeburg, 1579)

Na voľnej Fechtschule na Novom trhu sa trabanti, mešťania aj cudzinci bili „nicht ehe abgelassen / bis das Blut hernacher gangen“. Mnohí boli ranení. Cenu dostali tí, ktorí zostali „vngeschlagen“, teda nezasiahnutí.

P261 zo strojového textu · (Heusener 1579)

Kráľom je ten, kto zasiahne najvyššie (Namur, 1610)

Kráľa bratstva volili dvojručným mečom: vyhral, kto zasiahol „le plus hault … et plus près du poinet du bonnet“, teda najbližšie ku špičke čapice. Na sále sa nesmelo kliať ani hrať kocky či karty.

P256 zo strojového textu · (Borgnet 1851, príloha VI)

Vypichnuté oko a štyria ranhojiči (Brzeg, okolo 1583)

Na vojvodskej svadbe sa vyše šesťdesiat Marxbrüder a Federfechterov bilo o toliare. Kto zasiahol do krvi, dostal pár toliarov, zranený „soll mit seinem schaden verlieb Nemen“. Súkenník z Nördlingenu na otázku, či ešte vládze, odpovedal „Ich lig noch nitt“ a silnému zámočníkovi rozťal nos. Federfechter vypichol slávnemu Marxbrudrovi tyčou oko a Marxbrüder potom zo školy odišli.

P269 zo strojového textu · (Krafft 1616, vyd. 1861, s. 383–386)

Ako Marxbrüder a Federfechteri (turecké pohraničie, cestou na Štiavnicu, 1583)

Ulmský kupec Krafft na ceste Krupina – Bzovík – Banská Štiavnica opisuje miesto, ktoré mu ukázali (nemenované): turecké, nemecké a uhorské veliteľstvá sa tam zišli na pitie, lámali piky a obdarovali sa, „des Nächsten tags einander wider mit feindtschafft Als wie die Marxsbrüeder vnd feederfechtt“. Je to Krafftovo vlastné prirovnanie, nie doložené miestne porekadlo.

P269 zo strojového textu · (Krafft, vyd. 1861, s. 379–380)

Desať korún za nešťastie pri šerme (Freiburg, 1565)

Študent Reginaldus de Sancto Fonte pri šermovaní náhodou zabil spolužiaka Justa Gabilia. Biskupský súd ho uznal za nevinného, univerzita ho však pokutovala desiatimi korunami, lebo „ludum gladiatorium … in statutis Universitatis prohibitum exercuerit“.

P271 zo strojového textu · (Schreiber 1859, podľa univerzitného protokolu)

Kord s vyrytým venovaním (Freiburg, 1757)

Najlepšie na univerzitnej súťaži šermoval absolvovaný právnik Jäger. Univerzita však rozhodla, že cenu môžu dostať len riadni študenti. Kord preto vyhral barón Neuenstein a dal si naň vyryť, že ho dostal ako cenu od univerzity.

P271 zo strojového textu · (Schreiber 1860)

Kord od cisára a tanečný majster (Wittenberg, 1618–1620)

Barbier a tanečný majster Georg Albrecht prichádzal o žiakov, odkedy vo Wittenbergu učil Federfechter Martin Krüger, súkenník. Žaloval ho u kurfirsta: Krüger vraj na Collegien-Keller búchal rapírom o stôl a kričal „Wollet ihr mir den Degen nehmen, den mir Kaiser und König angehangen?“ Krüger sa vysmieval, že Albrecht si chlieb „ertanzt“ s deťmi. Albrecht ho vyzval na súboj pri vtáčej tyči, ale rektor Krügerovi zakázal ísť. Senát ich napokon zmieril pod pokutou desať toliarov.

P274 zo strojového textu · (Neue Mittheilungen IV, 1840, podľa univerzitných aktov)

Skúšku Federfechtera robili Marxbrüder (Frankfurt, 1752)

Gürtler z Naumburgu sa dal vo Frankfurte pasovať za majstra slobodných šermiarov. Na skúške mu však nestáli oproti jeho vlastní, ale „Brüder von St. Marco und Löwenberg als der Widerparth“ – rivali spred poldruha storočia boli teraz skúšobnou komisiou. Hauptman ho potom „mit meiner Faust“ pasoval a Junge sľúbil, že do troch rokov pôjde do Prahy.

P276 overené na snímke · (ISG H.18.03 Nr. 26)

Do krvi a o dukát (Hamburg, 1754)

Murár Hans Joachim Ohlsen, ktorý sa podpisoval titulmi oboch spoločností naraz, pozýval plagátom do Zeleného poľovníka za Altonskou bránou: sám proti Lorentzovi Schmidtovi „in allen Gewehren, bis aufs Blut“, maliar s obuvníkom na tyče „um einen Dukaten“, na záver pištole. Vstupné 3–4 šilingy, lóža 8. Kronikár z roku 1794 dodáva, že v tej istej sále sa inokedy štvali zvieratá.

P277 z edície alebo prepisu · (Schütze 1794, s. 112–114)

Kmotrovia pre šermiara (Mníchov 1661, Hamburg 1669)

Pri pasovaní za majstra dlhého meča mal kandidát krstných otcov ako pri krste: v Mníchove pálenkára, hostinského a pivovarníka, v Hamburgu dvoch mešťanov. Ručili za to, že nový majster splní prísahu a do troch rokov sa ukáže vo Frankfurte. Pekár Martin Kähl, ktorého takto pasovali v Mníchove 1661, o osem rokov neskôr sám ako podhauptman pasoval v Hamburgu mäsiara – a skúšať ho dal „von den Feder Fechtern“.

P280, P281 overené na snímke · (ISG H.18.03 Nr. 19, 11)

Rada prikázala šermovať (Norimberg, 1610)

Keď na verejnú školu Federfechtera neprišiel ani jeden Marxbruder, lebo ich privilégiá neuznávali, dala norimberská rada štyroch Marxbrüder zavrieť. Po niekoľkých dňoch museli zaplatiť za stravu vo väzení „und doch hernach fechten“ – a na ďalšej škole pri Zlatej hviezde prehrali.

P282 z edície alebo prepisu · (Soden 1860 podľa Starkovej kroniky)

Škola pre vdovu (Norimberg, 1601)

Federfechter bodol Marxbrudra rapírom do oka a ten na Turíce zomrel. Mŕtvy mal v nasledujúcu nedeľu držať svoju školu – rada dovolila vdove, aby ju za neho podržal iný Marxbruder, „der junge Sun“, a celý výťažok jej nechal.

P282 z edície alebo prepisu · (Soden 1860)

„Áno“ protistrany (Gdansk, 1682)

Hamburský hauptman Marxbrüder Johann Becker sa po skúške kožušníka z Lipska spýtal protistrany, či ho uznajú za čestného majstra; „allsämtlich mit einem Ja“. O dvadsať rokov neskôr ho vlastné bratstvo žalovalo pred cisárskou Dvorskou radou, že odniesol truhlicu aj cisárske privilégium.

P283, P285 z edície alebo prepisu · (Pommer 1752) a regest (RHR)

Portrét s chvastaním (Norimberg, začiatok 17. st.)

Zámočník Jörg Held, majster dlhého meča od pera, si dal vyryť portrét so zbraňami a veršom: má len dvadsaťsedem rokov, a predsa jeho „unverzagte Blut“ skrotilo „der Marxbruder Übermut“ – a robí to ďalej „in allen Wehren wie man will“. Rivalita oboch bratstiev tu slúži ako reklama.

P287 overené na snímke · (Stadtarchiv Nürnberg, E 17/II Nr. 1067)

Dvorské vystúpenia v Krakove

Šermiarsky tanec pred kráľovičom (Krakov, 1503 a 1506)

Na fašiangovú nedeľu 26. februára 1503 zapísal účtovník dva florény pre tanečníkov a pridal poľský názov „szyrmyerski tanyecz“. Ďalší účet z 15. februára 1506 uvádza rovnakú sumu, tentoraz pre „szyrmyerzom“, ktorí pred kráľovičom tancovali.

P302, P303 z edície alebo prepisu · (Kozák, s. 263 a 548, f. 276v a 169v)

Nemeckí šermiari s ohňom na svadbe (Krakov, 1583)

Krafft videl nemeckých šermiarov, „teusche Fechtter“, ktorí počas svadobných osláv večer vystúpili s drevenými zbraňami a ohňom. Samotné vystúpenie opisuje po turnaji peších.

P269 overené na snímke · (Krafft 1861, s. 377)

Rada zamietla vystúpenie pre zlý stav budovy (Gdańsk, 1630)

Šermiarsky majster Tobias Lefaß požiadal o verejné vystúpenie v budove Fechtschule. Podľa Michalaka rada 16. apríla žiadosť zamietla pre technický stav budovy. V tom istom spise je koncept žiadosti, po ktorej si budovu vo februári 1624 prenajal wachmajster Georg Gerlach.

P305, P306 z regestu · (Michalak, s. 120, pozn. 117–120, AP Gdańsk 300,36/53, s. 69–72 a 15–18)

Wachmajster žiadal späť týždenné cvičenia (Gdańsk, po 1586)

Simon Belckaw sa obrátil na radu so žiadosťou obnoviť pravidelné šermiarske cvičenia. Michalak z nedatovanej petície uvádza, že po smrti Štefana Bátoriho, nepokojoch a epidémii zostal podľa vlastných slov vyše troch rokov bez prostriedkov na živobytie.

P308 z regestu · (Michalak, s. 115, pozn. 85, AP Gdańsk 300,36/53, s. 27–28)

Poľsko, Taliansko a Malorka

Pätnásť bratov pred radou (Gdańsk, 1620)

Kožušník z Augsburgu viedol pätnásť prítomných Marxbrüder pred mestskú radu, aby si dali potvrdiť pravidlá, ktoré si sami ustanovili. Löschin ho označuje za „Meister des langen Schwerdtes“. O výsledku žiadosti sa z jeho správy nedozvieme.

P145, P146 overené na snímke

Kožušník zastupoval hajtmana (Frankfurt, 1620)

Červená kniha zaznamenáva Christoffa Furera z Partenkirchenu ako kožušníka, ktorého v roku 1607 pasoval augsburský hajtman Hans Grimm. V roku 1620 augsburský mešťan Christoff Faren z toho istého mesta pasoval dvoch kožušníkov „an statt vnd in namen deß Hauptmans“. Oba zápisy sa pravdepodobne týkajú tej istej osoby. Účasť na gdaňskej žiadosti z roku 1620 ostáva otvorená.

P164 z edície alebo prepisu · (ff. 14r a 24r) · Theilov prepis

V škole je miesto pre dvadsať žiakov (Bologna, 1443)

Dardi sa obával, že znížené ceny prilákajú viac žiakov, než dokáže vyučiť. V žiadosti preto navrhol „vinte scolari per volta“. Referenti navrhli nový cenník, podľa ktorého mestský dekrét určil za obojručný meč desať lír.

P056, P057 z edície alebo prepisu

Kapitán zadržal troch majstrov (Miláno, 1474)

Španielsky majster Ferando, ktorý mal podľa listu len ľavú ruku, vyzval miestnych majstrov na šerm pred hradom. Kapitán Giovanni Angelelli zadržal troch prítomných majstrov aj Ferandovho sluhu a vyžiadal si pokyn od vojvodu. Počet viac než 20 000 ľudí na námestí poznal kapitán z počutia.

P193, P194 overené na snímke

Kto zaplatí okná a lavice (Toruń, 1612)

Rada dovolila usporiadať Fechtschule pri staromestskej radnici pod podmienkou, že najstarší na mieste nahradí škody na oknách a laviciach. O dva roky už rada radničný priestor nepovolila a navrhla miesto medzi bránami alebo v novomestskej streleckej záhrade. Kronika pri škode uvádza „den Schaden der Fenster und Bencken gelten müssen“.

P197, P198 overené na snímke

Diváci vrátili šermiara na pódium (Gdańsk, 1646)

Pred kráľovnou nastúpilo deväť Federfechterov ako Sarmati a dvanásť Marxbrüder ako Góti. Jedného šermiara zniesol zápas z pódia do davu, ktorý ho vyzdvihol naspäť. Po obnovení zápasu vstúpili medzi dvojicu „die schiedes Richter“. Podľa Martiniho trvalo vystúpenie tri hodiny.

P199, P203 overené na snímke

Mestský špitál a vstupné (Norimberg, 1627)

Rada postupne riešila sťažnosť farbiara Valentina Reutera a otázku, kto bude spravovať arénu a vyberať príjmy „von den schulen, comedien und dergleichen spielen“. Zvažovala aj spoločnú správu so susedným kúpeľom Wildbad a podiel špitála.

P200 overené na snímke

Keď majster odišiel na veľtrh (Jena, 1630)

Eberhard von Todenwarth a jeho vychovávateľ Johann Jacob Kolb začali cvičiť v júli. Po odchode Wilhelma Kreußlera prerušili cvičenia pre neprítomnosť zástupcu a neporiadok medzi žiakmi „in abwesen des Fechters uff dem boden“.

P205 overené na snímke

Bubeníci mali ohlásiť miesto skúšky (Mechelen, 1664)

Program Gillisovej skúšky dával magistrátu na výber „op de groote merekt ofte op d’ysere leene“. Bubeníci piatich mechelenských gíld mali v deň skúšky obísť mesto a vyhlásiť miesto aj hodinu. Cechový dom Den Ingel, ktorý patril gilde už od roku 1593, je doložený samostatne.

P066, P208 overené na snímke

Dve kriedové stopy na vestách (Boston, 1892)

Pri zápase ostali po špičke fleuretu „white marks left upon the fencing jackets“ (biele stopy na šermiarskych vestách). Louis Rondelle spomína porotcov, ktorí skúmali značky a obojstranný zásah anulovali bez rozboru výmeny. Sám navrhoval pri dvoch dotykoch posúdiť priebeh oboch akcií.

P235 overené na snímke · dobová tlač, s. 178–181

Žiaci na Fechtschule riskovali prúty (Stralsund, 1591)

Latinský školský poriadok vyžadoval na šermiarske hry povolenie rektora. V dolnonemeckom znení stojí „vp der fechtscholen … schall sick keiner finden laten“ a zmienka o výnimke v tomto odseku chýba. Zoberova predstava, že šermiari využívali Stratzeborg, ostáva domnienkou z jeho poznámky.

P262 overené na snímke · snímka vydania, s. 58

Platby za šerm vo Frankenthale a Heidelbergu (1599–1600)

Christoff Holtzhaußen dostal päť ríšskych toliarov za to, že „zu Heydelberg im schißgraben fechtschul gehalten“. Už v novembri 1599 eviduje pokladničná kniha platbu tomu istému falckému trabantovi po šerme vo Frankenthale. Deň po januárovej platbe dostal trabant Lelbach štyri toliare po tom, čo pri šerme v streleckom priekope poranil súpera. Vzťah medzi oboma januárovými zápismi ostáva otvorený.

P265 overené na snímke · snímky Willeho edície, s. 291–292

Výzva na sv. Michala a značka na kabátci (Saint-Quentin, pred 1648)

Na sv. Michala prešli mešťania mestom za zvuku bubna, postavili sa pred radnicu s fleuretom a dýkou a ďalšie zbrane vyložili pre vyzývateľov. Podľa La Fonsa bolo na víťazstvo treba zasadiť obrancovi isté zásahy „près d’une marque attachée à son pourpoint aux environs du cœur“. Grenier na La Fonsa odkazuje a hovorí o istom počte zásahov na značku. La Fonsov rukopis sa datuje do roku 1648 a jeho text uvádza, že zvyk už niekoľko rokov zanikol.

P267, P299 overené na snímke · La Fons, s. 313 · La Fons, s. 314, snímka edície · Grenier, s. 110, snímka edície

Sedem majstrov sa obracia na mestskú radu (Nördlingen, 1485)

Majstri bratstva Panny Márie a sv. Marka vyslali do Nördlingenu Hansa Weltza z Norimbergu a požiadali radu o podporu. Pokútni učitelia podľa nich zle vyučovali deti a odvádzali príjmy určené na bohoslužbu. List vystavený v Augsburgu uvádza „der Maister zwen vnd funfftzig“ a menuje sedem mužov pri tejto žiadosti.

P315 overené na snímke · List, f. 330r

Košický svedok s označením *gladiator* (1503)

Pri rozhodnutí v spore prešovskej meštianky Alžbety sú v listine menovaní košickí svedkovia vrátane maliara a zlatníka. Medzi nimi je „Blasio gladiatori de Cassovia“. Z tohto výňatku sa nedá určiť, či bol Blažej šermiar, nositeľ meča alebo mečiar.

P387 overené na snímke · overená na snímke tlače · Iványi II, s. 330, č. 870

Šerm pred Štefanom Bátorim (1582)

Dvorský pokladník zaznamenal odmenu účinkujúcim, ktorí šermovali pred kráľom, „Gladiatoribus in spectaculo, qui S. Mte inspectante, palestram armis instituebant“. Susedný zápis uvádza Rigu a 1. máj. Miesto a deň samotného vystúpenia nie sú v položke uvedené.

P390 overené na snímke · overená na snímke tlače · Pawiński II, s. 90

Ďalšie príbehy z bratstiev a škôl

Narovnával meč nohou a vykrvácal (Vratislav, 1596)

Norimberský šermiar Johann Canttor „trat auf den Degen und wollte ihn wieder grade ziehen“, porezal sa do lýtka a vykrvácal. Práve narovnávanie zbrane o koleno či pod nohou zakazuje gentský poriadok (čl. 53).

P049 z regestu · (Schles. Provinzialblätter 1801, s. 427)

Do Turka, nie do ohrady (Praha, 1592)

Pri tureckej vojne staromestská rada zakazuje hudbu aj šermiarske školy: kto chce „rytířských kusů dovozovati, ten do pole proti Turku“. Winter zároveň vedie šermiarov ako „pověstné rváče“ a zapisuje zabitie pekára, ktorý „chodil s šermíři“.

P109 z edície alebo prepisu · (Winter), zvyšok OCR

Beztrestnosť pri hre so železom (Barcelona, 1510; Lille, 1463)

Kráľovské privilégium vyhlasuje, že kto pri hre nešťastne zabije alebo zmrzačí, nezodpovedá, „pus lo offici e art es tal que de necessitat se haje a jugar ab ferro“. V Lille je vidimus listov z 23. 2. 1463 o beztrestnosti bratov, ktorí niekoho zrania či zabijú po predpísaných opatreniach. P128 · snímka (tlač),

P087 z regestu

Skúšajúci zomrel (Madrid, 1592)

Uchádzač dostal namiesto skúšky len osvedčenie spôsobilosti, lebo kráľovský skúšajúci zomrel a skúška nebola možná.

P133 zo strojového textu · (Pérez Pastor)

Majetok šermiarov špitálu (Lille, 1742–1744)

Štátna rada zrušila bratstvá kušovníkov, lukostrelcov aj „tireurs d'armes“ a ich majetok pripojila k všeobecnému špitálu – preto je agenda bratstva sv. Michala dnes v archíve špitálov.

P087 z regestu · (inventár AM Lille)