Pramene › P052
Poriadok šermiarov (Staré Mesto pražské, 28. 7. 1597)
Staromestská rada dáva obom bratstvám rovnaké práva: striedajú sa v nedele, pri zápase o dar sa šermujú tri kolá a vyššia rana platí viac.
- Typ
- stanovy a poriadky
- Dátum
- 28. 7. 1597
- Miesto
- Praha (Staré Mesto)
- Bratstvo
- Marxbrüder a Federfechter
- Vydanie
- Tuček, Pražští šermíři a mistři šermu (1927), s. 79–94 (P009)
- Overenie
- edícia prečítaná
- Relevancia
- 5/5
Úplný slovenský preklad s pôvodným znením ↓
Pravidlá v tomto prameni
- Zranenie a smrť pri hrePosmech poraneného, Zápas o peniaze, bod 6
- Platný zásah a krvZápas o peniaze, bod 4
- Terč: kam sa útočilorukavice, zápas o peniaze, bod 4
- Assaut: správanie v súbojinástup na zbraň, nástup na zbraň, správanie, pri kolbisku, zdvihnutie zbrane, diváci, šranky, šranky
- Zakázané technikyKto sa neučil, nešermuje, Riadne zdvihnutie zbrane, Zápas o peniaze, bod 3
- Zbrane a výstrojZbrane školy, Poplatok za zbrane a zlomené meče, Rukavice len po zápästie, Majster šermu musí ovládať všetky zbrane
- Skúška a stupneMajster šermu musí ovládať všetky zbrane
- Právo držať školuúvod, Škola ostáva pri nožiarskom cechu, Súpis šermiarov a striedanie, Cudzí šermiari, Žiadosť o povolenie školy, Žiadosť o povolenie školy, Záhaľčivci sa nepripúšťajú, Kto sa neučil, nešermuje, Miesto školy a povinnosti hostinského
- Dozor a rozhodovanieDozor cechu a štyria vyvolení, , Súpis každý rok po Veľkej noci, Šuc čiže frýd
- Dni a sviatkySúpis šermiarov a striedanie, Škola pokazená dažďom, Hodina školy v nedeľu a nešpory
- Pokuty a správanieúvod, Poslušnosť šermiarov a divákov, Šuc čiže frýd, Kto sa neučil, nešermuje, Postavenie strán pri škole, Nik nepovolaný na placi; tri lopatky, Posmech poraneného, Zápas o peniaze, bod 5, Zápas o peniaze, bod 6, Ohrada a pavlače pre vznešených, Stĺp s lopatkou pri ohrade
- Ceny a stávkyZápas o peniaze, úvod, Zápas o peniaze, bod 1, Zápas o peniaze, bod 2
- Platy a poplatkyPoslušnosť šermiarov a divákov, Miesto školy a povinnosti hostinského
Príbehy z tohto prameňa
Úplný preklad
Úvod: žiadosť nožiarov a vydanie poriadku (s. 79–81)
My purgkmistr a radda Starého Města Pražského známo činíme tímto naším listem všem vuobec kdež čten nebo čtoucí slyšán bude a zvláště tu, kdež náleží, že jsou starší nožíři i jiní mistři na místě všeho pořádku téhož řemesla nožířského před nás do rady předstoupili oznámivše, kterak se při škole šermířské mimo předešlé řády chvalitebně poctivého cvičení šermířského, velicí nezpůsobové nacházeti měli a ti od nich nožířuov (při jichžto poctivém řemesle od předkuov jich táž škola šermířská k spravování i v ní všech věcí řízení posavad zuostavena jest) nižádným spuosobem k jakému napravení a vyzdvižení lepšího řádu bez jistého od nás jim k tomu dovolení i některých artykuluov buď obnovení nebo přidání a utvrzení přivedeni býti nemohli, nás ve vší náležité uctivosti a pilnosti požádavše, abychom jak pro dobrý řád, tak pro pokojné poctivých lidí a zvláště mladšího věku cvičení, anobrž také pro poctivost města tohoto Starého Pražského jakožto předního a hlavního v tomto království Českém, oblíbíce sobě některé artykule a z těch, což by nejpodstatnějšího bylo, pokudž by mimo jiné země v těchto městech Pražských ušetříno a zachováno býti mohlo, vyvolíce a vyberouce jim je v krátkosti nařídili, za řád vystavili a pečetí naší městskou utvrdili, kdež my sami z obecního zkušení to poznávajíce, že při dotčených školách šermířských netoliko velicí a škodliví nezpůsobové se dějí, ale že také v příčině takových škol mnozí zahalčiví lidé od jinud do měst Pražských vcházejí s tím oumyslem, aby toliko školy šermířské drželi a z nich živnost měli, však mimo to ovšem zahalčivý život vedou a po šenkovních domích více k všetečnosti a nočním toulkám, ke škodě mnohých, nežli k jaké platnosti se zdržují, nebo odtud skrze takové lidi mnohá a škodlivá pohoršení, různice, sekání i mordové často pocházejí, takovou jejich, nožířuov žádost, slušnou a náležitou i potřebnou býti jsme uznali, protož aby se jak té takové žádosti jich nožířuov, tak i lepšímu řádu při týchž školách šermířských zadosti státi mohlo, z jistého uvážení našeho tyto níže pořád položené artykule vuobec všechněm těm, předně, kteříž by tu školu spravovali, potom též, ježto by při týchž školách šermovati a se cvičiti chtěli, jsme vysadili a nařídili, také tímto listem vysazujeme a nařizujeme, tomu chtíce, aby všickni takoví podle nich se chovali, jimi řídili a spravovali. —
My, purkmister a rada Starého Mesta pražského, oznamujeme týmto naším listom všetkým vôbec, kde sa bude čítať alebo kde ho budú počuť čítať, a zvlášť tam, kde to prináleží, že pred nás do rady predstúpili starší nožiari a iní majstri za celý cech toho istého nožiarskeho remesla a oznámili, ako sa pri šermiarskej škole oproti predošlým poriadkom chvályhodne poctivého šermiarskeho cvičenia vyskytujú veľké neporiadky, a oni, nožiari (pri ktorých poctivom remesle od ich predkov tá istá šermiarska škola posiaľ zostala na spravovanie a riadenie všetkých vecí v nej), nemohli nijakým spôsobom priviesť (vec) k nejakej náprave a zavedeniu lepšieho poriadku bez nášho výslovného povolenia a bez obnovenia alebo pridania a potvrdenia niektorých článkov, a s náležitou úctou a usilovnosťou nás požiadali, aby sme tak pre dobrý poriadok, ako aj pre pokojné cvičenie poctivých ľudí a zvlášť mladšieho veku, ba aj pre česť tohto mesta, Starého Mesta pražského, ako popredného a hlavného v tomto Českom kráľovstve, schválili niektoré články a z nich, čo by bolo najpodstatnejšie, ak by sa to popri iných krajinách mohlo v týchto pražských mestách zachovať a dodržať, vybrali a v krátkosti im nariadili, vydali za poriadok a potvrdili našou mestskou pečaťou. Keďže sami zo všeobecnej skúsenosti poznávame, že pri uvedených šermiarskych školách sa dejú nielen veľké a škodlivé neporiadky, ale že kvôli takým školám prichádza aj mnoho záhaľčivých ľudí odinakiaľ do pražských miest s tým úmyslom, aby len držali šermiarske školy a mali z nich živobytie, pričom však vedú záhaľčivý život a zdržiavajú sa po krčmách skôr pre všetečnosť a nočné túlanie, na škodu mnohých, než pre nejaký úžitok, lebo odtiaľ cez takých ľudí často pochádzajú mnohé a škodlivé pohoršenia, rozbroje, sekanie i vraždy, uznali sme túto ich, nožiarov, žiadosť za slušnú, náležitú a potrebnú. Preto, aby sa mohlo vyhovieť tak tejto ich žiadosti, ako aj lepšiemu poriadku pri tých istých šermiarskych školách, z nášho výslovného uváženia sme tieto nižšie radom položené články vysadili a nariadili vôbec všetkým, predovšetkým tým, ktorí by tú školu spravovali, potom aj tým, ktorí by chceli pri tých istých školách šermovať a cvičiť sa; a aj týmto listom ich vysadzujeme a nariaďujeme a chceme, aby sa všetci takí podľa nich správali, nimi riadili a spravovali.
Škola ostáva pri nožiarskom cechu (s. 81)
Předně, poněvadž od dávných let zvláště za paměti lidsky až posavad škola šermířská udatnosti a zmužilosti cvičení šermířského při pořádku řemesla nožířského mimo jiná řemesla v těchto městech Pražských zuostavena jest, protož také i na tento čas táž škola šermířská při témž řemesle nožířském se zuostavuje s tím při tom vyměřením, aby oni nožíři, jak sami mistři, tak i všechna čeládka jich, vedouce předně život pobožnej, ctnej a šlechetnej, v témž šermířském cvičení od tohoto času čím dále více a více se rozmáhali, tak aby předkem sami jsouce šermům vycvičeni, túž školu ozdobovati hleděli, anobrž ji také náležitě říditi a spravovati, nadto vejše příčiny šermířské — a téhož cvičení mezi jinými rozeznávati a spokojovati uměli a mohli.
Po prvé: keďže od dávnych rokov, zvlášť za ľudskej pamäti až dosiaľ, šermiarska škola na cvičenie udatnosti a zmužilosti v šerme zostala v týchto pražských mestách pri cechu nožiarskeho remesla, a nie pri iných remeslách, preto aj teraz sa tá istá šermiarska škola ponecháva pri tom istom nožiarskom remesle s tým určením, aby sa tí nožiari, tak samotní majstri, ako aj celá ich čeľaď, ktorí vedú predovšetkým nábožný, čestný a šľachetný život, v tom istom šermiarskom cvičení odteraz čím ďalej, tým viac zdokonaľovali, tak aby sami predovšetkým, vycvičení v šermoch, hľadeli tú školu zdobiť, ba ju aj náležite riadiť a spravovať, a navyše vedeli a mohli rozoznávať a urovnávať šermiarske záležitosti a toto cvičenie medzi inými.
Dozor cechu a štyria vyvolení (s. 81–82)
Item dotčenému pořádku řemesla nožířského ta moc se propůjčuje, aby nad tímto řádem škole šermířské vyměřeným předně ruku drželi, z něho žádnému vykračovati nedopouštěli, při školách pak starší pokudžby možné sami přítomni aby bejvali a však, nicméně každého času aby z prostředku jak starších tak obecních mistruov osoby jisté, při nejmenším čtyři, vyvolili, kteříž by každého času přítomni jsouce, všechny věci při takových cvičeních poctivých řídili a opatrovali.
Takisto sa uvedenému nožiarskemu cechu udeľuje tá moc, aby predovšetkým bdel nad týmto poriadkom vymeraným šermiarskej škole a nikomu nedovolil z neho vybočiť; pri školách nech sú starší, ak je to možné, sami prítomní, a však nech napriek tomu vždy zvolia spomedzi starších aj obecných majstrov isté osoby, najmenej štyri, ktoré by vždy, keď sú prítomné, riadili a opatrovali všetky veci pri takých poctivých cvičeniach.
K tomu též aby podle sebe (však s dotazem a dovolením pana purgkmistra a pánuov) nemohou-li po dvou osobách ale po jedné z starejch šermířuov, an by při tomto městě Starém Pražském buďto usedlí byli nebo dávními léty zde utvrzeni jsouce, v obyvatelství(m) zuostávali a dobře se chovali, za přední šermíře ku pomoci sobě a podle sebe k spravování často psaných škol šermířských nařizovali, kteřížto podle nich nožířuov túž náležitost jmíti mají, k tomu aby spravedlivě šermíře rozeznávali, mezi nimi při škole frýd dělali a což k tomu více podle spůsobu a dobrého řádu škol šermířských vyřizovati náleží, nápomocni byli.
K tomu nech si takisto (avšak s vedomím a povolením pána purkmistra a pánov), ak nie po dvoch osobách, tak po jednej zo starých šermiarov, ktorí by pri tomto Starom Meste pražskom boli buď usadení, alebo by tu ako dávno usadení zostávali usadení ako obyvatelia a dobre sa správali, ustanovujú za predných šermiarov na pomoc sebe a popri sebe na spravovanie často spomínaných šermiarskych škôl; tí majú popri nich, nožiaroch, mať tú istú náležitosť, aby spravodlivo rozoznávali šermiarov, robili medzi nimi pri škole frýd (rozdeľovali ich) a pomáhali pri tom, čo ešte podľa spôsobu a dobrého poriadku šermiarskych škôl treba vybavovať.
Poslušnosť šermiarov a divákov; podiel pre starých šermiarov (s. 82–83)
Těmi pak všemi osobami k tomu tak nařízenými všickni, jižto by se na školu dáti a šermovati chtěli, se spravovati povinni budou a jsou. A co jiného lidu jakéhokoli stavu a povolání jest, ježto ne pro školu, nebo k provozování šermířských kusuov, než toliko pro dívání přicházejí, ti se v nic neslušného na protimyslnost šermířuov a jich správcuov se vydávati, ani jim v jich povinnost vkračovati, nadto a mnohem méněji jakých různic mezi nimi činiti nemají; ti pak, kteříž tak podle nožířuov k spravování škol šermířských nařizováni budou nebo jsou, jestli že léta svá mnohá v městech Pražských při školách šermířských sou strávili a neměli by dobrého poživení, mají od pořádku nožířského, tak i od všech šermířuov každého času slušně ušetřováni býti, tak aby z každé školy, když se kdy drží, z peněz vuobec od lidí vybraných, by jedné každé osobě nětco udělováno a při nejmenším po deseti krejcařích dáváno bylo a to proto, aby k spravování dotčených škol a zdržení tohoto chvalitebného řádu volněji se propůjčovali.
Všetkými týmito na to ustanovenými osobami sa majú a budú povinní riadiť všetci, ktorí by sa chceli dať na školu a šermovať. A čo sa týka iného ľudu akéhokoľvek stavu a povolania, ktorý neprichádza kvôli škole alebo na predvádzanie šermiarskych kusov, ale len na divákov, ti sa nemajú púšťať do ničoho neslušného proti vôli šermiarov a ich správcov, ani im zasahovať do ich povinnosti, a už vôbec nie robiť medzi nimi nejaké rozbroje. Tí, ktorí budú alebo sú takto popri nožiaroch ustanovení na spravovanie šermiarskych škôl, ak strávili mnoho rokov v pražských mestách pri šermiarskych školách a nemali by dobré živobytie, majú byť od nožiarskeho cechu aj od všetkých šermiarov vždy slušne zaopatrení (podporovaní), tak aby z každej školy, kedykoľvek sa koná, z peňazí vybraných vôbec od ľudí každej takej osobe niečo udelili a dávali najmenej po desiatich grajciaroch, a to preto, aby sa ochotnejšie podujímali spravovať uvedené školy a udržiavať tento chvályhodný poriadok.
Súpis šermiarov a striedanie Federfechterov a markusov (s. 83–84)
Dále tento pořádek od šermířuov, kteříž školy držeti chtějí, každého času držán a zachován býti má, jak nejprve tito artykulové k svému utvrzení přijdou, hned přede všemi jinejmi věcmi má při pořádku nožířském to opatřeno býti, aby všichni šermíři, jak fedrfechterové, tak markusové, kteří toho času v městech Pražských jsou vyhledáni a do obzvláštních register, zvláště pak ti, kteříž jsou řemeslníci, u pořádných mistrů dělají a ne zahaleči, na školu toliko tu ležící zapsáni a poznamenáni byli, jimž se také přitom takoví artykulové v známost uvésti mají a jak po pořádku po starších zapsáni budou, tak také po pořádku dále vždycky jednu neděli nebo svátek federfechter a druhou neděli nebo svátek markus až do vyplnění jich takovou školu aby drželi, leč by jeden druhému svého práva dobrovolně postoupiti chtěl.
Ďalej tento poriadok majú vždy držať a zachovávať šermiari, ktorí chcú držať školy: hneď ako tieto články nadobudnú platnosť, má sa nožiarsky cech pred všetkými inými vecami postarať o to, aby všetci šermiari, tak federfechteri, ako aj markusovia (fedrfechterové, markusové), ktorí sú v tom čase v pražských mestách vyhľadaní, boli zapísaní a poznamenaní do osobitných registrov, zvlášť však tí, ktorí sú remeselníci, pracujú u riadnych majstrov a nie sú záhaľčivci, len na školu, ktorá tu je; a majú sa im pritom tieto články oznámiť; a ako budú po poriadku podľa starších zapísaní, tak nech po poriadku ďalej vždy jednu nedeľu alebo sviatok federfechter a druhú nedeľu alebo sviatok markus, až kým sa (rad) nevyčerpá, takú školu držia, ibaže by jeden druhému chcel dobrovoľne postúpiť svoje právo.
Cudzí šermiari (s. 84)
A jestli v tom času který přespolní přivandruje, ten musí čekati, až se prvnější vypořádají. A však tu též bude-li kdo své školy tomu přivandrovanému dobrovolně chtíti postoupiti, toho také užíti moci bude. — Kterýžto řád, když se tak držeti, též ruka ochranná od pořádku nožířského a šermířuov nad nimi držána bude, sejde z těch přímluv, kteříž se za šermíře často dějí a skrze to časem nemalé zaneprázdnění bývá, anobrž i záští mezi šermíři povstávají.
A ak by medzitým prišiel nejaký cudzí (šermiar), ten musí čakať, kým sa tí predošlí nevystriedajú. A však ak by mu niekto chcel dobrovoľne postúpiť svoju školu, bude to môcť využiť. — Keď sa tento poriadok bude takto držať a keď nad ním bude nožiarsky cech a šermiari držať ochrannú ruku, odpadnú tie prímluvy, ktoré sa často dejú za šermiarov a z ktorých niekedy býva nemalá ťažkosť, ba medzi šermiarmi vznikajú aj nenávisti.
Súpis každý rok po Veľkej noci (s. 84)
Dále jiná léta budoucí má se takové vyhledání a zapsání šermířuov obojích hned po veliké noci díti, při čemž chtěl-li by jaký neřád kdy nastati, to starší na pana purgkmistra pány vznésti moci budou a pan purgkmistr páni ráčí to přetrhnouti i také nad tím ochrannou ruku držeti.
Ďalej v budúcich rokoch sa má takéto vyhľadanie a zapísanie oboch (skupín) šermiarov konať hneď po Veľkej noci; ak by pri tom chcel nastať nejaký neporiadok, budú to môcť starší predniesť pánovi purkmistrovi a pánom a pán purkmister a páni ráčia to zastaviť a takisto nad tým držať ochrannú ruku.
Žiadosť o povolenie školy (s. 84–85)
A však nicméně který již takovým zpuosobem vyměřeným by školu držeti chtěl, ten každý má a povinnen jest předně k starším nožířuom dáti se časně najíti a jich za to požádati, aby podle něho a spolu s ním před pana purgkmistra a pány do rady vstoupíce, za něho se přimluvili, aby v jistý den buď nedělní nebo sváteční, jmenujíce jej zejména, školu šerm. držeti mohl, jehožto žádost dotčení nožíři starší vyslyšíce, tomu každému jistou hodinu hned téhož dne k dání na touž žádost jeho odpověď uložiti mají; prve pak než táž hodina přijde, tíž starší nožíři povinni jsou těch osob šermířských, kteréž by kdy k spravování takových škol šermíř. k nim přidáni a nařízeni byli, k sobě dáti povolati a tu takovou žádost jeho společně s bedlivostí uvážíce, jemu zase jistou odpověď, má-li podle dotčeného vyměření (an by toho zasloužil) jemu táž škola dopřína a s ním do rady před pana purgkmistra pány o to vstupováno býti, dáti. Kdež uznají-li z takového společného svého uvážení, že toho užíti muože, tehdy se jemu dostatečné napomenutí hned tehdáž učiniti má, jak se při tom, zvláště podle tohoto nařízení a vystavených artykuluov chovati má, při kterémžto dovolování toho vysoce šetřiti potřebí jest i pozor na to od nich starších bedlivý držán býti má, aby takovými školami ti, kteří zahaleči, nadto nějací buřičové nejsou, anobrž dobré vysvědčení o sobě mají, že při řemeslích svých zuostávajíce, u mistruov pořádných dělají, nebo jinak živnost náležitou by provozovali.
A však napriek tomu každý, kto by takto vymeraným spôsobom chcel držať školu, má a je povinný najprv sa včas ohlásiť u starších nožiarov a požiadať ich, aby spolu s ním vstúpili pred pána purkmistra a pánov do rady a prihovorili sa za neho, aby mohol v istý deň, buď nedeľný, alebo sviatočný, ktorý menovite uvedie, držať šermiarsku školu. Uvedení starší nožiari, keď jeho žiadosť vypočujú, majú každému určiť istú hodinu hneď v ten deň na odpoveď na jeho žiadosť; ale skôr, než tá hodina príde, sú tí istí starší nožiari povinní dať si zavolať osoby zo šermiarov, ktoré by im boli kedy pridané a ustanovené na spravovanie takých šermiarskych škôl, a spoločne s nimi jeho žiadosť starostlivo uvážiť a dať mu potom istú odpoveď, či sa mu podľa uvedeného vymerania (keby si to zaslúžil) tá škola dopraje a či sa má s ním o to vstúpiť do rady pred pána purkmistra a pánov. Ak zo svojho spoločného uváženia uznajú, že to môže využiť, má sa mu hneď vtedy dať dostatočné napomenutie, ako sa má pri tom správať, zvlášť podľa tohto nariadenia a vydaných článkov. Pri tomto povoľovaní je veľmi potrebné dbať a oni, starší, majú bedlivo dávať pozor, aby také školy dostávali tí, ktorí nie sú záhaľčivci, a navyše nijakí buriči, ale majú o sebe dobré svedectvo, že zostávajú pri svojich remeslách a pracujú u riadnych majstrov, alebo by inak vykonávali náležitú živnosť.
Záhaľčivci sa nepripúšťajú (s. 85–86)
A pakli by přitom vyhledáno a uznáno bylo, an by některý takový šermíř v městech Pražských v zahálce život veda, u pořádných mistruov, jsa osoba řemeslnická, nedělal, ani živnosti náležité neprovozoval, se zdržoval a tak toliko na zdržení školy šerm. pávovati a tudy svého vyživení, pod tím nepořádně živ jsa, vyhledávati chtěl, ten k tomu nikdy od nich, jak nožířuov, tak pořádných šermířuov fedrován ani připuštěn býti nemá, anobrž ten tak každý od nich panu purgk. pánuom do rady v známost uveden býti má, tak aby pan purgk. páni o takovém vědouce, dále to časně přetrhnouti mohli.
A ak by sa pritom zistilo a uznalo, že niektorý taký šermiar v pražských mestách vedie život v záhaľke, nepracuje u riadnych majstrov, hoci je remeselnícka osoba, ani nevykonáva náležitú živnosť, (ale) sa zdržiava (tu) a tak by chcel len na udržiavaní šermiarskej školy pávovať (?) a tým hľadať svoje živobytie, žijúc pri tom neporiadne, ten nemá byť nikdy k tomu podporovaný ani pripustený, ani od nožiarov, ani od riadnych šermiarov, ale každý taký má byť od nich oznámený pánovi purkmistrovi a pánom do rady, aby to pán purkmister a páni, keď o takom vedia, mohli včas zastaviť.
Zbrane školy (s. 86)
Jakož také k držení škol šermířských zbraně obyčejné, jako tesáky, hole, halapartny a jiné, jakým se koli jménem jmenují, dřevěný, též meče a rapíry železný, přináležejí, o tom tak nařízeno jest, že by takové všelijaké zbraně starší i se vším pořádkem řemesla nožíř. povinni jsou zachystati a vždycky v forotu jmíti a podle toho když která škola držána býti má, tehdáž k takovému cvičení nositi dáti a však nicméně i v tom pořádek opatření své jmíti má takto: Jestli by se které takové zbraně šermíř. buďto porušily nebo polámaly, tehdy dotčení starší nožíři s pořádkem svým na místě těch jiné zase shotoviti a spraviti dáti mají, na čemž také všickni šermíři přestávati povinni býti mají a jsou.
Keďže k držaniu šermiarskych škôl patria obvyklé zbrane, ako tesáky, palice, halapartne a iné, akýmkoľvek menom sa nazývajú, drevené, a takisto železné meče a rapíry, je nariadené, aby takéto rozličné zbrane starší spolu s celým cechom nožiarskeho remesla povinne pripravili a vždy mali v zásobe (forot) a podľa toho, keď sa má konať niektorá škola, dali ich vtedy priniesť na také cvičenie; a však nech má cech aj v tom svoje opatrenie takto: ak by sa niektoré také šermiarske zbrane poškodili alebo polámali, majú uvedení starší nožiari so svojím cechom dať namiesto nich zhotoviť a spraviť iné, s čím sa majú a sú povinní uspokojiť aj všetci šermiari.
Poplatok za zbrane a zlomené meče (s. 86–87)
Od propůjčování pak takových zbraní k též kratochvíli, tolikéž za práci školy vyjednání. Ten každý, kdož školu držeti bude, jim starším nožířuom dáti jest povinnen jednu kopu míšenskou. A jestli že by se na též škole meč nebo rapír přerazil, tehdy na pomoc spravení jiného meče puol zlatého, to jest třidceti krejcaruov a na rapír dvadceti krejcarov dáti povinnen bude, ale na dřevěné zbraně nic.
Za požičanie takých zbraní na túto zábavu, ako aj za prácu s vybavením školy: každý, kto bude držať školu, je povinný dať im, starším nožiarom, jednu kopu mišenských (grošov). A ak by sa na tej istej škole meč alebo rapír zlomil, bude povinný dať na pomoc pri zhotovení iného meča pol zlatého, to jest tridsať grajciarov, a na rapír dvadsať grajciarov, ale za drevené zbrane nič.
Šuc čiže frýd: rozdeľovanie bojujúcich (s. 87)
Z strany šucu aneb frýdu braní, poněvadž k té kratochvíli dobří lidé a poctiví mládenci všelijakých řemesel z mnohých zemí přicházejí, anobrž také i z stavuov vyšších osoby přítomni bejvají, protož se to vysoce zapovídá, aby se žádný jiný, komuž nenáleží a poručeno není, mezi šermíře netřel, nýbrž těm všechněm, jimžto takové školy svěřeny sou a budou, se poroučí, aby žádnému toho nedopouštěli, než sami frýdy brali a podle nich ti šermíři, při každé škole dotčených správcuov, kterýmž by poručeno bylo, buď podle nich nebo na místě, však s volí jejich, nebo se to mnohokrát nachází, že v příčině nebedlivého, nepořádného a nerozšafného frýdu braní nebo také od těch, an jim frýdu bráti nenáleží, v to se pletení, mnozí k chromotě, k slepotě a k úrazu nebezpečnému přicházejí, i také různice a záští k budoucím nevolem se zuostavují. Kdož by se pak toho dopustil, buď on že by šermovati uměl nebo neuměl, ten podle uvážení těch správcův buďto školy na čas, pokudž by kdo z šermířuov byl, zapověděním, nebo skrze vznešení na pana purgk. pány ztrestán býti má.
Čo sa týka šucu alebo brania frýdu (šuc aneb frýd, rozdeľovanie): keďže na túto zábavu prichádzajú dobrí ľudia a poctiví mládenci rozličných remesiel z mnohých krajín, ba bývajú prítomné aj osoby z vyšších stavov, preto sa prísne zakazuje, aby sa medzi šermiarov tlačil niekto iný, komu to neprináleží a komu to nie je zverené; naopak všetkým, ktorým sú a budú také školy zverené, sa prikazuje, aby to nikomu nedovolili, ale sami brali frýdy, a popri nich tí šermiari pri každej škole spomedzi uvedených správcov, ktorým by to bolo zverené, buď popri nich, alebo namiesto nich, avšak s ich vôľou; lebo často sa stáva, že pre nedbalé, neporiadne a nerozvážne branie frýdu alebo aj od tých, ktorým brať frýd neprináleží a pletú sa do toho, mnohí prichádzajú k chromote, k slepote a k nebezpečnému úrazu, a takisto zostávajú rozbroje a nenávisti na budúce nevole. Kto by sa toho dopustil, či už by šermovať vedel, alebo nevedel, ten má byť podľa uváženia tých správcov potrestaný buď zákazom školy na čas, ak by bol zo šermiarov, alebo prednesením (veci) pánovi purkmistrovi a pánom.
Rukavice len po zápästie (s. 87–88)
Nachází se při šermích i tento škodlivý, mimo starobylý spuosob neřád, že mnozí, jimžto se zmužilosti nedostává, rukavic dlouhejch i k šermům nenáležitejch až po loket používají, kterýžto nespuosob tuto také se zapovídá a toho více dopouštěno býti nemá, než rukavice po pěsť toliko pro ochránění prstuov, jakož předešle pro řemeslníky bejvalo, aby se užívali, tudy aby jeden každý šermíř na své srdce, umění a zmužilost se bezpečil a v rukavicích fortedlných umění udatnosti své nezakládal.
Pri šermoch sa vyskytuje aj tento škodlivý neporiadok, proti starobylému spôsobu, že mnohí, ktorým sa nedostáva zmužilosti, používajú dlhé rukavice až po lakeť, ktoré k šermom neprináležia; aj tento nespôsob sa tu zakazuje a viac sa to nemá dovoľovať, ale nech sa používajú rukavice len po päsť (zápästie) na ochranu prstov, ako to predtým bývalo pre remeselníkov; tak aby sa každý šermiar spoliehal na svoje srdce, umenie a zmužilosť a nezakladal umenie svojej udatnosti na pevných (fortedlných) rukaviciach.
Kto sa neučil, nešermuje; spôsob boja a správanie (s. 88)
Kdo jest se šermovati neučil a zdvihání šermířského by neuměl, tomu každému šermovati zbraněno býti má. Také když z obou stran šermíři s braněmi k sobě jdou, nemají tak vztekle do sebe vskakovati, nýbrž čistě zdlouha podle umění té kratochvíle a to s každou zbraní, aby toho užívali a sami od sebe bez frýdu jeden od druhého aby se odsekal. Šermíři mistři i také učedlníci na školách vážně, uctivě, jak sami k sobě, tak i k jiným lidem, žádného bláznovství, jako hlavou jedni druhým třesením a jazykuom na sebe vyplazováním, což na dobré a poctivé lidi nenáleží, před sebe neberouce, se chovejte. A kdož by se pak co takového dopustil, ten každý vedle uvážení správcuov té školy a předně starších nožířuov ztrestán buď.
Kto sa neučil šermovať a nevedel by šermiarske zdvihnutie (zbrane), tomu každému sa má šermovať zakázať. Takisto keď šermiari z oboch strán idú so zbraňami k sebe, nemajú do seba tak zúrivo skákať, ale čisto, zdĺhavo, podľa umenia tejto zábavy, a to s každou zbraňou, nech to tak používajú, a nech sa sami od seba bez frýdu jeden od druhého rozídu. Šermiari, majstri aj učni, správajte sa na školách vážne, úctivo, tak medzi sebou, ako aj k iným ľuďom, a nerobte nijaké bláznovstvá, ako jeden na druhého trasenie hlavou a vyplazovanie jazyka, čo sa na dobrých a poctivých ľudí nepatrí. A kto by sa niečoho takého dopustil, nech je každý potrestaný podľa uváženia správcov tej školy a predovšetkým starších nožiarov.
Postavenie strán pri škole (s. 88–89)
Při držení školy šermíři, mistři i učedlníci mají a povinni jsou pořádně po straně, kdež jim náleží státi a to tak, aby na jedné straně fedrfechterové a na druhé markusové pro rozeznání jich od lidí se postavili a stáli. A když jich pár šermuje, aby v placu nepřekáželi, jeho nezaměstnávali, ale se rozstoupili, nestojíce na hromadě jako husy, tak aby se lidé volně přes ně dívati mohli.
Pri držaní školy majú a sú povinní šermiari, majstri aj učni, riadne stáť po strane, kde im prináleží, a to tak, aby sa na jednej strane postavili a stáli federfechteri a na druhej markusovia, aby sa dali rozoznať od ľudí. A keď pár z nich šermuje, nech mu na placi neprekážajú, nezaberajú ho, ale nech sa rozostúpia a nestoja na hromade ako husi, tak aby sa ľudia mohli voľne cez nich dívať.
Riadne zdvihnutie zbrane (s. 89)
Každý šermíř, jak mistr tak i učedlník na škole náležité zdvižení k té kratochvíli podle umění a způsobu šermířského s jednou každou zbraní udělati povinnen jest a ne jako sedlák, aby střeštěně k zbrani běžel a ji do rukou popadna, vzal, chtěje se jako hovado nerozumné (an to nikoli na poctivého šermíře nenáleží) práti a tlouci.
Každý šermiar, tak majster, ako aj učeň, je povinný na škole s každou zbraňou urobiť náležité zdvihnutie (zdvižení) k tejto zábave podľa umenia a spôsobu šermiarskeho, a nie ako sedliak, aby pobláznene bežal k zbrani, schmatol ju do rúk a vzal, a chcel sa ako nerozumné hovädo biť a mlátiť (čo sa na poctivého šermiara vôbec nepatrí).
Nik nepovolaný na placi; trest tromi lopatkami (s. 89–90)
Kteréhožto nezpůsobu správcové nad školami těmi nařízení nižádným způsobem dopouštěti ani přehlídati nemají. Komuž nenáleží a šermířem není, ten žádný ovšem do placu nechoď a šermířuom nepřekážej, mnohem méněji jich šermovati, nadto nětco proti náležitosti před sebe bráti, nevyučuj, ani k tomu posily nedávej, anobrž ani mezi ně, věda vo tom, že jiní k spravování školy nařízeni jsou, nevskakuj. Pakli se kdo koliv té takové všetečnosti dopustí, jaká koliv pokuta na něho od šermířuov uložena bude, to podniknouti povinnen jest a při nejmenším, kdo by tak do placu chodil a rozkazovati chtěl i rozkazoval, nebo nětco toho, an mu nenáleží, před sebe bral, ten každý tři lopatky, (kteráž k tomu i pro jiné výstupky, jsoucí spravena, vždycky a každého času přítomna býti má) vytrpěti bez odpornosti povinnen jest. Kteréžto lopatky komukoliv starší nožíři a správcové z svejch takovému přestupníku dáti poručí, ten každý také to vykonati povinnen jest a bude.
Tento nespôsob nemajú správcovia ustanovení nad týmito školami nijakým spôsobom dovoľovať ani prehliadať. Komu to neprináleží a nie je šermiarom, ten nech vôbec nechodí na plac a neprekáža šermiarom, tým menej nech ich nevyučuje šermovať, navyše brať niečo proti náležitosti, ani im k tomu nedáva posilu, ba ani medzi nich nevskakuje, keď vie o tom, že na spravovanie školy sú ustanovení iní. Ak by sa niekto dopustil takej všetečnosti, je povinný podstúpiť akúkoľvek pokutu, ktorú mu šermiari uložia, a prinajmenšom, kto by tak chodil na plac a chcel rozkazovať a aj rozkazoval, alebo by robil niečo, čo mu neprináleží, ten každý je povinný bez odporu vytrpieť tri lopatky (údery plochou palicou), ktoré majú byť na to aj pre iné výtržnosti pripravené a vždy prítomné. A komukoľvek zo svojich starší nožiari a správcovia prikážu dať ich takému previnilcovi, ten každý je a bude povinný to vykonať.
Posmech poraneného (s. 90)
Děje se také i tento nezpůsob při těch školách, když časem někdo uražen bývá, že na něho jako na blázna chasa a vandrovní někteří pískají a křikají i vejskají a protož kdož by se koliv toho dopustil a naň to uznáno bylo, dává se správcom školy ta moc, aby toho každého do vězení dali, nebo třmi lopatkami strestati poručili; a tak vědouce o tomto nařízení budou věděti, jak se všickni chovati.
Pri týchto školách sa deje aj tento nespôsob: keď je niekedy niekto zranený, chasa a niektorí tovariši na vandrovke na neho ako na blázna pískajú, kričia a výskajú; preto kto by sa toho dopustil a bolo by mu to dokázané, dáva sa správcom školy moc, aby každého takého dali do väzenia alebo prikázali potrestať tromi lopatkami. A tak, keď budú vedieť o tomto nariadení, budú vedieť, ako sa všetci majú správať.
Zápas o peniaze divákov (šesť bodov) (s. 90–92)
Item nastal opět těchto časuov mimo prvnější dobrý chvalitebný řád i tento nespuosob, že mnozí šermíři přijdouce na školu, jináče šermovati nechtějí, než toliko o peníze, volajíce na osoby některé z stavuov panského a rytířského, anobrž i městského, aby jim peníze házeli, o kteréž by šermovali. A poněvadž pak takové umění a kratochvíle šermířské ne pro peníze, ale pro cvičení mládeže nařízeny jsou, protož ten takový nespuosob také se zapovídá, aby se toho více a vejšeji od žádných šermířuov a osob k nim každého času k spravování takových škol šermířských přidaných strestáním a pokutou nedálo. — Však nicméně kdyby kdo z těch, ježto k dívání na školu přišel, sám z dobré vuole své a ne z pobídnutí a nenáležitého napomínání všetečných šermířuov nětco peněz, aby se vo ně šermovalo, dáti a položiti chtěl, tehdy se to tímto pořádkem díti má, jedno a předně, že takové peníze starší nožíři a jiní správcové té školy k sobě přijíti a potom, komu by spravedlivě náležely, dle uznání jich vydati mají. Druhé, ten kdo takové peníze dá, bude moci sobě pár z pořádných šermířuov, aby o ně šermovali, vybrati. A pakli by toho nebylo tehdy kdo by z tejchž pořádných šermířuov s druhým jíti chtěl, to na jednoho každého vuoli zuostaveno buď. Třetí, když již tak pár z šermířuov pořádných o takové peníze spolu jdou a šermují, nemají jako sedláci k sobě přikračovati na sebe vší mocí a silou, jako by jeden druhého hned na místě nechati měl, práti, ale aby se to dálo podle umění, k té takové kratochvíli šermířské přináležité. Čtvrté, kteříž tak o peníze spolu jdou, mají tři kanky udělati a ne, když se kterému prvním kankem zdaří, an druhého zkrvaví, aby zanechaje jiných kankův nebo posledního, hned pro peníze běžel a to proto, že se někomu prvním kankem rána na tváři a druhým kankem druhému, že mu zase ránu vyšší udělá, zdařiti muože, nebo rána vyšší vždycky více platí, než nižší. A tak, oč koliv spolu půjdou, mají tři kanky spravedlivě z umění šermířského i bez všelijakého podezření a mezi ssebou nějakého srozumění, jakož na dobré šermíře náleží, jíti. Páté, jestli že by kdo toho se dopustil a z pochlebenství s druhým šermoval nebo s ním smlouval a to vše zakázáno bylo, tehdy ty takové peníze o které jsou spolu šermovali, mají od starších nožířuov a jiných správcův k nim přidaných jim pobrány, a oni vězením ztrestáni bejti. Šesté, byl-li by jeden vopilý a druhý střízlivý, tu témuž vopilému v té ani v jiných příčinách pro uvarování těžkých a škodlivých ourazův, kteříž se skrze takové opilství přitom zbíhají, šermování nižádným způsobem dopuštěno býti nemá.
Takisto v týchto časoch nastal proti predošlému dobrému chvályhodnému poriadku aj tento nespôsob, že mnohí šermiari, keď prídu na školu, nechcú šermovať inak než len o peniaze a volajú na niektoré osoby z panského a rytierskeho, ba aj mestského stavu, aby im hádzali peniaze, o ktoré by šermovali. A keďže také šermiarske umenie a zábava nie sú ustanovené pre peniaze, ale na cvičenie mládeže, preto sa aj tento nespôsob zakazuje, aby sa to už viac nikdy nedialo od nijakých šermiarov, pod trestom a pokutou osôb, ktoré sú vždy pridané na spravovanie takých šermiarskych škôl. — Ak by však niekto z tých, ktorí prišli na školu dívať sa, sám od seba z dobrej vôle, a nie z pobádania a nenáležitého napomínania všetečných šermiarov, chcel dať a položiť nejaké peniaze, aby sa o ne šermovalo, má sa to diať týmto poriadkom. Po prvé: také peniaze majú prijať k sebe starší nožiari a iní správcovia tej školy a potom ich vydať tomu, komu by spravodlivo patrili, podľa ich uznania. Po druhé: ten, kto také peniaze dá, si bude môcť vybrať pár z riadnych šermiarov, aby o ne šermovali. A ak by sa to nestalo, potom nech je ponechané na vôľu každého, kto by z tých istých riadnych šermiarov chcel ísť s druhým. Po tretie: keď už takto pár z riadnych šermiarov ide spolu o také peniaze a šermuje, nemajú ako sedliaci na seba dorážať a mlátiť sa zo všetkej moci a sily, akoby jeden mal druhého hneď na mieste nechať (ležať), ale nech sa to deje podľa umenia, ktoré k tejto šermiarskej zábave prináleží. Po štvrté: tí, ktorí takto idú spolu o peniaze, majú urobiť tri kanky (kolá), a nie, keď sa niektorému podarí prvým kankom druhého zakrvaviť, aby nechal ostatné kanky alebo posledný a hneď bežal po peniaze; a to preto, že niekomu sa môže prvým kankom podariť rana na tvári a druhým kankom druhému, že mu zase urobí ranu vyššie, lebo vyššia rana vždy platí viac než nižšia. A tak, o čokoľvek spolu pôjdu, majú spravodlivo urobiť tri kanky podľa šermiarskeho umenia, bez akéhokoľvek podozrenia a nejakého dohovoru medzi sebou, ako to patrí dobrým šermiarom. Po piate: ak by sa niekto toho dopustil a z pochlebovania s druhým šermoval alebo sa s ním dohodol a to všetko bolo zakázané, potom majú starší nožiari a iní k nim pridaní správcovia tie peniaze, o ktoré spolu šermovali, im odobrať a oni majú byť potrestaní väzením. Po šieste: ak by bol jeden opitý a druhý triezvy, tomu opitému sa ani v tejto, ani v iných veciach nemá nijakým spôsobom dovoliť šermovať, aby sa predišlo ťažkým a škodlivým úrazom, ktoré sa pri tom pre takú opitosť stávajú.
Majster šermu musí ovládať všetky zbrane (s. 92)
Za mistra šermířského žádný držán, též žádnému škola šermířská dopuštěna býti nemá, leč by se všeckny zbraně šermovati dobře se byl vyučil a to také v skutku provozovati uměl. Z kteréžto příčiny každý mistr když by školu držel, ve všechny zbraně jedním kankem školu vystáti povinnen bude a jest.
Nikto nemá byť pokladaný za šermiarskeho majstra a nikomu sa nemá dovoliť šermiarska škola, ibaže by sa dobre naučil šermovať všetkými zbraňami a vedel to aj v skutočnosti predviesť. Z tohto dôvodu každý majster, keď by držal školu, bude a je povinný vystáť školu vo všetkých zbraniach jedným kankom.
Škola pokazená dažďom (s. 92–93)
Jestli že by se pak při které škole prška přitrefila, an by tomu, kdo školu drží k dobrému nepřišla a tak ani těm, kterýmž odtud co náleží, odvedeno býti nemohlo, tehdy tomu každému jiný den k držení školy uložen býti má. Však peníze ty tu vybraný všeckněm k dobrému obráceny býti mají.
Ak by sa pri niektorej škole pritrafil dážď, takže by tomu, kto školu drží, nevyšla na dobré, a tak by sa ani tým, ktorým odtiaľ niečo patrí, nemohlo odviesť, potom sa mu má určiť iný deň na držanie školy. Avšak peniaze, ktoré sa tam vyberú, majú byť obrátené na dobro všetkým.
Hodina školy v nedeľu a nešpory (s. 93)
Když by škola v den nedělní Páně držána býti měla, má se od starších každému školu držícímu hodina jistá uložiti, v kterou by se měl na školu dáti nadjíti a to hned po samejch obědích, ne kdyby se šermíři dobře napili a nešpor se zazváněl, což by pohoršení mnohým přinášelo a lidé příčinou divadel od chrámuov Páně odtrhováni by byli, podle toho na to pozor majíce, když by se nešpor odzvonil, aby škola se dokonala a službám Božím při chrámích Páně překážka se nedála. Když by pak túž hodinu obmeškal a hodině projíti dal, nemá jemu na školu jíti dopuštěno býti.
Keď by sa škola mala konať v nedeľu, deň Pána, majú starší každému, kto drží školu, určiť istú hodinu, v ktorú by sa mal dostaviť na školu, a to hneď po obede, nie až keď by sa šermiari dobre napili a zvonilo by sa na nešpory, čo by mnohým prinášalo pohoršenie a ľudia by boli kvôli divadlám odťahovaní od chrámov Pána; podľa toho majú dávať pozor, aby, keď sa dozvoní na nešpory, sa škola skončila a službám Božím v chrámoch Pána sa nerobila prekážka. Ak by tú hodinu zmeškal a nechal ju prejsť, nemá sa mu dovoliť ísť na školu.
Miesto školy a povinnosti hostinského (s. 93)
Naposledy i to se vyměřuje a ustanovuje, že školy tu držány býti mají, kdež by se jim od pana purgk. a pánuov místo k tomu vykázalo a propůjčilo a tak každý hospodář, v jehožto domě takové školy se drží a provozují, zvláště že se jemu také z každé osoby bílý peníz dává, povinnen jest to náležitě opatřiti, aby lidé všelijakého stavu a povolání místy náležitými, kde by buď seděti nebo státi mohli a měli, opatřeni byli.
Napokon sa aj to vymeriava a ustanovuje, že školy sa majú konať tam, kde by im pán purkmister a páni na to vykázali a prepožičali miesto; a tak každý hospodár, v ktorého dome sa také školy konajú a prevádzkujú, zvlášť keďže sa mu z každej osoby dáva aj biely peniaz, je povinný náležite sa postarať, aby ľudia rozličného stavu a povolania mali náležité miesta, kde by mohli a mali buď sedieť, alebo stáť.
Ohrada (šraňky) a pavlače pre vznešených (s. 93–94)
Tolikéž šraňky tak upraviti dáti, aby se zavíraly a do nich žádný komuž nenáleží, ani ten šermíř, kterýž by šermovati neuměl a neb nemínil, nechodil, nýbrž vně před šraňky, kde lid obecní, aby stával a šermířuom, když v kanku jsou, ku překážce nebyl. Než co se stavu panského nebo rytířského i jiných předních osob tkne, ti majíce nahoře na pavlačích prostranství dosti, aby se tu postavili a odtud dívali.
Takisto (je povinný) dať upraviť ohradu (šraňky) tak, aby sa zatvárala a aby do nej nechodil nikto, komu to neprináleží, ani ten šermiar, ktorý by nevedel šermovať alebo by to nemienil, ale aby stál vonku pred ohradou, kde (stojí) obecný ľud, a nebol šermiarom na prekážku, keď sú v kanku (v kole). Čo sa však týka panského alebo rytierskeho stavu a iných popredných osôb, tí majú hore na pavlačiach dosť priestoru, aby sa tam postavili a odtiaľ sa dívali.
Stĺp s lopatkou pri ohrade (s. 94)
Nicméně má při techjž šrancích sloup vyzdvižen a na něm lopatka zavěšena býti; proto kdo by tak do placu, an mu nenáleží, chodil nebo jinak nenáležitě se choval, ten každý tři lopatky vytrpěti má a povinnen bude. A komu je starší a správcové dávati poručí, ten každý to vykonati tolikéž povinnen jest a bude.
Napriek tomu má byť pri tej istej ohrade postavený stĺp a na ňom zavesená lopatka; preto kto by takto chodil na plac, hoci mu to neprináleží, alebo by sa inak nenáležite správal, ten každý má a bude povinný vytrpieť tri lopatky. A komu starší a správcovia prikážu ich dávať, ten každý je a bude takisto povinný to vykonať.
Spečatenie a dátum (28. 7. 1597) (s. 94)
Tomu na svědomí a lepší toho jistotu i duověrnost my z počátku psaní, purkg. a rada St. M. Praž. pečeť naši menší městskou dali a rozkázali sme k tomuto listu jistým naším vědomím přivěsiti, jehož jest datum léta o narození syna Božího tisícího pětistého devadesátého sedmého, v pondělí po památce sv. Jakuba, apoštola Páně, dvadcátého osmého měsíce Julii.*)
Na svedectvo toho a pre lepšiu istotu a dôveryhodnosť sme my, na začiatku uvedení purkmister a rada Starého Mesta pražského, dali a prikázali s naším istým vedomím pripojiť k tomuto listu našu menšiu mestskú pečať; jeho dátum je roku od narodenia Syna Božieho tisícpäťstodeväťdesiatsiedmeho, v pondelok po pamiatke sv. Jakuba, apoštola Pána, dvadsiateho ôsmeho mesiaca júla. *) [Tučkova poznámka: Archiv měst.]
Údaje o prameni
- ID
- P052
- Typ
- stanovy a poriadky
- Dátum
- 28. 7. 1597
- Miesto
- Praha (Staré Mesto)
- Krajina (dnes)
- Česko
- Jazyk
- čeština
- Bratstvo
- Marxbrüder a Federfechter
- Autor
- Purkmistr a rada Starého Mesta pražského
- Archív
- ‚Archiv měst.‘ (Tuček); ‚Prager Archiv‘ (Wassmannsdorff). Presná signatúra neoverená.
- Vydanie
- Tuček, Pražští šermíři a mistři šermu (1927), s. 79–94 (P009)
- Digitalizát / záznam
- https://www.digitalniknihovna.cz/mlp/uuid/uuid:4cbc9547-4956-11e4-928a-001b63bd97ba
- Relevancia
- relevancia 5 z 5
- Overenie
- edícia prečítaná
Na tento prameň odkazujú
- P009 Pražští šermíři a mistři šermu
- P040 Sechs Fechtschulen (d. i. Schau- und Preisfechten) der Marxbrüder und Federfechter aus den Jahren 1573 bis 1614
- P456 Praha 1678: staromestská rada dosadila za vrchného hajtmana kotlára Jakuba Schedla
Poznámky z výskumu
- Rada ponecháva správu škôl nožiarskemu cechu.
- Registrovaní šermiari od pera a markusovia sa striedajú v nedele alebo sviatky, ak právo dobrovoľne nepostúpia (s. 83).
- Pri zápase o dobrovoľný dar diváka sa odšermujú tri kanky bez ohľadu na krv z prvého kanku; vyššia rana platí viac (s. 91–92).
- Majster pri vlastnej škole musí obstáť jedným kankom s každou zbraňou.
- Poriadok postihuje dohodnutý zápas, vylučuje opitých a obmedzuje vstup do ohrady.
- Winter datuje obsahovo zhodnú pasáž rokom 1595; toto znenie je výslovne z 28. 7. 1597, existenciu skoršieho poriadku nemožno vylúčiť.
- Opiera sa o Pořádek 1597 (rkp.
- AMP 994, fol. 175v–177) a Wintera, V šermířské škole (Pražské obrázky, Sebrané spisy XIII, 1918), s. 169; nové odkazy: Sbírka listin I-572/3; rkp. 326, fol. 106; rkp. 478, fol. 144v (spor o bitku v rychte ‚když ještě se škola fechtýřská začínala‘).
- Vstupné: obec vyberala šestipanským písarom po peniazi za osobu.