Pramene › P282
Soden 1860: Fechtschulen v Norimbergu 1601–1610 (vybrané pasáže)
Kriegs- und Sittengeschichte der Reichsstadt Nürnberg vom Ende des 16. Jahrhunderts bis 1631, Bd. 1 – Fechtschulen 1590–1615 (podľa Starkovej kroniky a zápisov rady)
Norimberské Fechtschulen 1590–1615 podľa kroniky a uznesení rady: smrť na škole, vstupné a spor bratstiev.
- Typ
- literatúra
- Dátum
- 1860
- Miesto
- Nürnberg
- Bratstvo
- Marxbrüder a Federfechter
- Vydanie
- F. von Soden, Kriegs- und Sittengeschichte der Reichsstadt Nürnberg, Bd. 1, Erlangen 1860 (MDZ bsb10021455)
- Overenie
- text prečítaný
- Relevancia
- 3/5
Úplný slovenský preklad s pôvodným znením ↓
Pravidlá v tomto prameni
Príbehy z tohto prameňa
Úplný preklad
1601: smrť Marxbrudra a škola pre vdovu
Am 16. (28.) Mai erstach Endres Kameysen, ein Schlosser und Federfechter, einen Büttner hier, der ein Marxbruder war, Michel Herzog, aus Saalfeld gebürtig, auf der Fechtschule mit einem Rappier. Das Auge war so verletzt, daß der Verwundete am Pfingsttage den 30. Mai (9. Juni) daran starb. Kameysen kam ins Lochgefängniß und das Fechten wurde ihm verboten. Der nun entleibte Büttner sollte nun am folgenden Sonntag seine Fechtschule halten, und die hinterlassene Wittwe erhielt hiezu vom Rathe die Erlaubniß. Ein anderer Büttner, „der junge Sun“ genannt, der auch Marxbruder und guter Fechter war, hielt die Fechtschule für den Entleibten und ließ das Geld der Wittwe.
16. (28.) mája bodol Endres Kameysen, zámočník a Federfechter, na šermiarskej škole rapírom tunajšieho debnára Michela Herzoga, rodáka zo Saalfeldu, ktorý bol Marxbruder. Oko bolo tak poranené, že ranený na Turíce 30. mája (9. júna) zomrel. Kameysen išiel do väzenia a šermovanie mu zakázali. Zabitý debnár mal práve nasledujúcu nedeľu držať svoju šermiarsku školu a rada to dovolila jeho vdove. Iný debnár, zvaný „mladý Sun“, tiež Marxbruder a dobrý šermiar, držal školu za zabitého a peniaze nechal vdove.
1609: vstupné stanovené radou
Am Sonntag den 23. April (3. Mai) begannen wieder die Fechtschulen im Heilsbronner Hofe. Jeder Zuschauer mußte dem Fechtmeister, der die Schule hielt und mit den Wehren verlegte, einen Kreuzer geben. Sonst gab man nur drei Pfennige.
V nedeľu 23. apríla (3. mája) sa v Heilsbronnskom dvore znova začali šermiarske školy. Každý divák musel dať majstrovi šermu, ktorý školu držal a obstaral zbrane, jeden krajcar. Predtým sa dávali len tri fenigy.
1609–1610: sťažnosť pražských Federfechterov
Jörg Stephan und andere Federfechter zu Prag beschwerten sich schon im Oktober 1609 über Schmähworte, womit sie von etlichen Marxbrüdern in Nürnberg angegriffen worden. Der Rath fand keine Injurie darin und wies sie mit der Klage ab. Im Januar 1610 aber wiederholten Jörg Stephan und Consorten, Meister des langen Schwerts von der Feder zu Prag, ihre Beschwerden über die Marxbrüder zu Nürnberg. Der Rath beschloß zur Abhilfe dieser Klagen jene in diese Sache verwickelten Marxbrüder mit 24stündigem Arrest zu bestrafen und ließ den Federfechtern in Prag hierüber einen Schein unter dem Kanzlei-Signat ausstellen.
Jörg Stephan a ďalší Federfechteri v Prahe sa už v októbri 1609 sťažovali na hanlivé slová, ktorými ich napadli niektorí Marxbrüder v Norimbergu. Rada v tom urážku nevidela a sťažnosť odmietla. V januári 1610 však Jörg Stephan a spoločníci, majstri dlhého meča od pera v Prahe, svoje sťažnosti na norimberských Marxbrüder zopakovali. Rada na nápravu rozhodla potrestať zapletených Marxbrüder 24-hodinovým väzením. Federfechterom do Prahy dala o tom vystaviť potvrdenie pod pečaťou kancelárie.
1610: Marxbrüder donútení šermovať
Am Sonntag den 4. (14.) August hielt ein Federfechter im Heilsbronner Hofe hier wieder eine offene Fechtschule. Weil aber durchaus keine Marxbrüder dabei erschienen und die Federfechter mit ihren kaiserlichen Privilegien verachteten, sie auch nicht als Meister des langen Schwerts anerkennen, noch mit ihnen fechten wollten, so ließ der Rath am andern Tage vier Marxbrüder in's Loch schaffen, wo sie etliche Tage zur Strafe ihres Hochmuths lagen, ihre Atzungskosten zahlen und doch hernach fechten mußten, obgleich sie es nicht gerne thaten. Am nächst darauf folgenden Sonntag hielt ein Federfechter eine Fechtschule beim goldenen Stern hier, worauf die Marxbrüder wieder mit Unwillen fochten und den Kürzeren zogen.
V nedeľu 4. (14.) augusta držal Federfechter v Heilsbronnskom dvore znova verejnú šermiarsku školu. Neprišiel však ani jeden Marxbruder, lebo pohŕdali Federfechtermi aj ich cisárskymi privilégiami, neuznávali ich za majstrov dlhého meča a nechceli s nimi šermovať. Rada preto na druhý deň dala štyroch Marxbrüder do väzenia. Tam za trest za svoju pýchu ležali niekoľko dní, museli zaplatiť za stravu a potom aj tak šermovať, hoci to nerobili radi. Najbližšiu nedeľu držal Federfechter školu pri Zlatej hviezde, kde Marxbrüder znova nerado šermovali a prehrali.
Derselbe Wirth Hans Merkel hatte etliche Gänge im Hofe ringsherum übereinander gebaut und einige davon an eine gewisse Gesellschaft um ziemlich hohen Preis vermiethet, wofür dann jede Person noch besonders einen halben Batzen Standgeld geben wollte. Diese Einrichtung aber mißfiel dem Publikum. Der Rath befahl daher dem Sternwirth ernstlich, daß in Zukunft alle Gänge in seinem Hofe durchaus für Jedermann, Arme und Reiche, offen seyn sollten; auch dürfe Niemand mehr als drei Pfennige Standgeld zahlen.
Ten istý hostinský Hans Merkel dal okolo dvora postaviť niekoľko galérií nad sebou a niektoré prenajal istej spoločnosti za dosť vysokú cenu. Každá osoba mala navyše platiť pol batzu za miesto. Verejnosti sa to nepáčilo. Rada preto hostinskému od Hviezdy prísne nariadila, aby odteraz boli všetky galérie v jeho dvore otvorené pre každého, chudobných aj bohatých. Nikto tiež nesmie platiť za miesto viac než tri fenigy.
Údaje o prameni
- ID
- P282
- Pôvodný názov
- Kriegs- und Sittengeschichte der Reichsstadt Nürnberg vom Ende des 16. Jahrhunderts bis 1631, Bd. 1 – Fechtschulen 1590–1615 (podľa Starkovej kroniky a zápisov rady)
- Typ
- literatúra
- Dátum
- 1860
- Miesto
- Nürnberg
- Jazyk
- nemčina
- Bratstvo
- Marxbrüder a Federfechter
- Autor
- Franz von Soden
- Vydanie
- F. von Soden, Kriegs- und Sittengeschichte der Reichsstadt Nürnberg, Bd. 1, Erlangen 1860 (MDZ bsb10021455)
- Digitalizát / záznam
- https://archive.org/details/10021455bsb
- Relevancia
- relevancia 3 z 5
- Overenie
- text prečítaný
Poznámky z výskumu
- Soden čerpá zo ‚Stark'sche Chronik‘ a z mestských účtov a uznesení rady.
- Udalosti: (1) 28. 6. 1590 – Fechtschule ‚wie an jedem Sonntag damals gebräuchlich‘, ktorú držal büttner a Marxbruder; (2) 16. 5. 1601 – zámočník a Federfechter Endres Kameysen (Cameisen) bodol rapírom do oka büttnera a Marxbrudra Michela Herzoga zo Saalfeldu, ktorý zomrel; väzenie a zákaz šermu.
- Rada dovolila vdove nechať držať Fechtschule, ktorú mal mŕtvy v nasledujúcu nedeľu; Marxbruder ‚der junge Sun‘ ju držal za neho a výťažok dal vdove.
- (3) 24. 8. 1608 – cudzí vojak v škole ‚beim goldenen Stern‘ hanil Federfechterov, mešťania ho vyhnali kameňmi; zákaz Fechtschulen na 3 týždne, potom na prosbu povolené.
- (4) 23. 4. 1609 – začiatok sezóny v Heilsbronner Hof; rada nariadila, aby každý divák dal fechtmajstrovi, ‚der die Schule hielt und mit den Wehren verlegte‘, krajcar namiesto doterajších troch fenigov.
- (5) Okt. 1609 a jan. 1610 – Jörg Stephan a ďalší ‚Meister des langen Schwerts von der Feder zu Prag‘ sa sťažujú na nadávky norimberských Marxbrüder; rada prvý raz nevidela urážku, druhý raz potrestala Marxbrüder 24-hodinovým väzením a vydala Pražanom potvrdenie pod kancelárskou pečaťou.
- (6) 4. 8. 1610 – keďže na Federfechterovu školu neprišli Marxbrüder, ktorí ich privilégiá pohŕdali a nechceli s nimi šermovať, rada dala štyroch Marxbrüder do väzenia, museli zaplatiť stravu ‚und doch hernach fechten‘; na ďalšej škole ‚beim goldenen Stern‘ prehrali.
- Hostinský Merkel prenajímal galérie drahšie – rada nariadila, že galérie sú pre všetkých a nikto nesmie platiť viac než tri fenigy.
- (7) 5.–6. 7. 1612 pri návšteve cisára Mateja – cisárski trabanti šermovali na Federfechterovej škole Endresa Cameisena a deň nato trabant sám držal školu, zarobil vyše 40 zl. a so svojimi porazil Marxbrüder.
- (8) 1615 – Aichler, starý obuvník a Freifechter, ranený mŕtvicou na ceste do školy; smrť Joachima Zapfa (už P081, príbeh) – Soden dodáva, že pri každej škole musel byť aspoň jeden z dvoch ‚verordneten Schulherren‘ z rady.
- Nürnberg, Handschriften 161 – ‚Cronica, Von Anfang und Erbauung der Stadt Nürnberg‘ do 1650 (rkp. 17. st., 374 l.), v popise heslo Federfechter; možno Sodenova predloha alebo príbuzná kronika – overiť.