Pramene › P124
Dva diplomy prévôtov „v používaní a umení palestriny“ (Perpignan, 26. 4. a 4. 9. 1519)
in usu et arte palestrine
Podrobný postup skúšky: majster predstaví žiaka inému majstrovi ako krstnému otcovi, uchádzač šermuje s majstrami v určených zbraniach a schválenie je jednomyseľné.
- Typ
- listina a archívny doklad
- Dátum
- 26. 4. 1519; 4. 9. 1519
- Miesto
- Perpignan (Roussillon, vtedy Aragónska koruna)
- Bratstvo
- francúzske spoločenstvá majstrov zbraní
- Vydanie
- Champollion-Figeac, Documents historiques inédits IV (1848), N° XVII, s. 359–363 (oznámil Henry, Perpignan)
- Overenie
- edícia prečítaná
- Relevancia
- 4/5
Úplný slovenský preklad s pôvodným znením ↓
Pravidlá v tomto prameni
- Zbrane a výstrojč. 1, predstavenie, č. 2, predstavenie
- Skúška a stupneč. 1, predstavenie, č. 1, skúška, č. 1, prísaha, č. 1, povýšenie, č. 1, popoludňajšia skúška, č. 2, predstavenie, č. 2, skúška, č. 2, prísaha, č. 2, povýšenie
- Právo držať školuč. 1, prísaha, č. 2, prísaha
- Dozor a rozhodovanieč. 1, skúška, č. 1, popoludňajšia skúška, č. 2, skúška
- Dni a sviatkyč. 1, prísaha, č. 2, prísaha
- Pokuty a správanieč. 1, prísaha, č. 2, prísaha
Príbehy z tohto prameňa
Osoby v prameni (4)
Úplný preklad
Č. 1: Petrus Fomos, prévôt jedenástich zbraní (26. 4. 1519) – arenga
In Christi nomine ejusque gloriosissime genitricis Virginis Marie, totiusque curie triumphantis nominibus humiliter imploratis: Cum armorum usus vetustate et consuetudine roboratus ab imperatoribus, regibus, principibus, ducibus, comitibus, marchionibusque auctoritate quamplurimum sit illustratus; cum non solum imperatoriam magestatem legibus oporteat armari, sed etiam quamplurimum et necessario armis expediat decorari, quem ubertiori privilegio attolli convenit cum tendat ad superbiam repellendam, que sacro juris consilio, ymo verius omnium jurium auctoritate et precepto fore censetur repellenda, in mentibus hore aspertim penitus reducendo:
V mene Krista a jeho preslávnej rodičky Panny Márie a celého víťazného nebeského dvora, ktorých mená pokorne vzývame: keďže používanie zbraní, posilnené starobylosťou a obyčajou, bolo veľmi oslávené autoritou cisárov, kráľov, kniežat, vojvodov, grófov a markgrófov; keďže cisársky majestát má byť nielen vyzbrojený zákonmi, ale je veľmi a nevyhnutne potrebné, aby bol ozdobený aj zbraňami, ktoré (používanie) patrí vyzdvihnúť hojnejšou výsadou, lebo smeruje k odrážaniu pýchy, ktorú podľa posvätnej rady práva, ba skôr podľa autority a príkazu všetkých práv treba odraziť, (a to) úplne ju vykoreňujúc z myslí (?):
Č. 1 – predstavenie uchádzača
Idcirco, pateat universis et singulis hoc presens publicum instrumentum inspecturis, quod, anno a nativitate Domini millesimo quingentesimo decimo nono, die vero intitulata vicesima sexta mensis aprilis, intus hospicium venerabilis Joannis Sarda, laniste, sive mestre d'escrima, ville Perpiniani, situm extra menia et satis prope de la Vassa dicte ville Perpiniani, Helnensis diecesis, in scriptoris et testium infrascriptorum ad hoc specialiter vocatorum et rogatorum presencia, idem Joannes Sarda existens et personaliter constitutus coram venerabilibus Joanne Benedicto, Joanne Codalet ville de Insula, et Stephano Crestia dicte ville Perpiniani etiam lanistis, presentavit eidem Joanni Benedicto discretum Petrum Fomos, discipulum licentiatum et servitorem dicti Joannis Sarda in usu et arte palestrine, videlicet undecim armorum inferius expressatorum, supplicando ipsum Joannem Benedictum quatenus vellet acceptare dictum Petrum Fomos in filiolum;
Preto nech je známe všetkým a každému, kto bude čítať túto verejnú listinu, že roku od narodenia Pána tisícpäťstodevätnásteho, v deň označený ako dvadsiaty šiesty mesiaca apríla, v dome ctihodného Joana Sardu, lanistu čiže mestre d'escrima (majstra šermu) mesta Perpignan, ktorý leží za hradbami a dosť blízko de la Vassa uvedeného mesta Perpignan, v diecéze Elne, v prítomnosti pisára a nižšie zapísaných svedkov, osobitne na to zavolaných a požiadaných, uvedený Joan Sarda, prítomný a osobne ustanovený pred ctihodnými Joanom Benedictom, Joanom Codaletom z mestečka Illa a Stephanom Crestiom z uvedeného mesta Perpignan, takisto lanistami, predstavil tomu Joanovi Benedictovi rozvážneho Petra Fomosa, licenciovaného žiaka a služobníka uvedeného Joana Sardu v používaní a umení palestriny, totiž jedenástich nižšie uvedených zbraní, a prosil Joana Benedicta, aby uvedeného Petra Fomosa prijal za krstného syna (filiolus);
et statim idem Joannes Benedictus presentavit dictum Petrum Fomos prefatis Joanni Codalet et Stephano Crestia, petentem et cupientem totis viribus suis a dictis Joanne Codalet et Stephano Crestia examinari, et examinatum in prepositum sive prebost undecim armorum dicte artis palestrine elevari, videlicet, spasa et braquer petit, spasa de dos mans, basto de dos bots, mitge lansa, punyal, de la curta daga, spasa e braquer gran, spasa e daga, spasa e rodella, spasa e capa et spasa sola; et dicti Joannes Codalet et Stephanus Cristia, quamplurimum fore examinantes, dicto Petro Fomos in ipsius artis palestrine prepositorum consortio die presenti aggregare, dictam presentationem benigne admiserunt
a hneď ten istý Joan Benedict predstavil uvedeného Petra Fomosa uvedeným Joanovi Codaletovi a Stephanovi Crestiovi, keďže zo všetkých síl žiadal a túžil, aby ho uvedení Joan Codalet a Stephanus Crestia preskúšali a preskúšaného povýšili za prepozita čiže prebosta (prepositus sive prebost) jedenástich zbraní uvedeného umenia palestriny, totiž: meč a malý pukliar (spasa et braquer petit), obojručný meč (spasa de dos mans), palica s dvoma koncami (basto de dos bots), krátka kopija (mitge lansa), dýka (punyal), krátka dýka (curta daga), meč a veľký pukliar (spasa e braquer gran), meč a dýka (spasa e daga), meč a okrúhly štít (spasa e rodella), meč a plášť (spasa e capa) a samotný meč (spasa sola); a uvedení Joan Codalet a Stephanus Cristia, (chcejúc) uvedeného Petra Fomosa po dôkladnom preskúšaní (?) v tento deň pripojiť do spoločenstva prepozitov tohto umenia palestriny, uvedené predstavenie láskavo prijali
Č. 1 – skúška
et ad artem procedens, dictus Petrus Fomos gratenter sed aliquantulum tremebunde ipsum examen in se sponte suscipiens, presentibus et assistentibus honorabili et discreto Jacobo Oliver subbajulo dicte ville Perpiniani, Fernando Costa preposito sive prebost, Joanne Ferrer, Joanne Opol licenciatis, Joanne Oret, habitatoribus dicte ville Perpiniani, et Guillermo Codalet ville de Insula, omnibus inforcibus in dictis arte et usu palestrine ad hoc citatis seu modo debito convocatis, et aliis plurimis in multitudine copiose confluentibus in loco predicto, servato prius per dictum Petrum Fomos omnibus solempnitatibus que in talibus examinibus sunt servandæ, assumptis in manibus suis ense et anchile vulgo dictis spasa e braquer petit, et aliis armis superius expressatis, coram prefatis lanistis ac cum eis simul et semel ictus dedit et solempnitates fecit.
a pristupujúc k umeniu, uvedený Peter Fomos s vďakou, ale trochu roztrasene, dobrovoľne podstúpil túto skúšku za prítomnosti a asistencie ctihodného a rozvážneho Jacoba Olivera, podrichtára (subbajulus) uvedeného mesta Perpignan, Fernanda Costu, prepozita čiže prebosta, Joana Ferrera a Joana Opola, licenciátov, Joana Oreta, obyvateľov uvedeného mesta Perpignan, a Guillerma Codaleta z mestečka Illa, všetkých „inforcibus“ (?) v uvedenom umení a používaní palestriny, na to predvolaných alebo riadne zvolaných, a mnohých iných, ktorí sa v hojnom množstve zbehli na uvedené miesto. Keď uvedený Peter Fomos najprv zachoval všetky slávnostné náležitosti, ktoré sa pri takých skúškach majú zachovávať, vzal do rúk meč a pukliar, ľudovo nazývané spasa e braquer petit, a ostatné vyššie uvedené zbrane, a pred uvedenými lanistami a s nimi spolu a naraz zasadzoval údery a vykonal slávnostné náležitosti (solempnitates).
Quibus sic peractis, ipsi laniste sive magistri armorum subtiliter et ingeniose de singulorum ictibus prefate artis palestrine, videlicet, dictus Stephanus Crestia de spasa e braquer petit solum, et dictus Joannes Codalet de aliis armis, vulgo nuncupatis spasa de dos mans, basto de dos bots, de mitge lanse, de punyal, de la curte daga, de spasa e braquer gran, spasa e darga, spasa e rodella, spasa e capa, e spasa sola examinarunt. In quo quidem examine ita bene et ingeniose ac subtiliter de omnibus prefatis armis se habuit, quod, habito per superius nominatos lanistas inter se maturo colloquio et tractatu, et nemine ipsorum in aliquo discrepante, ipsum Petrum Fomos in dictis usu et arte palestrine, videlicet undecim armorum superius expressatorum, suis exhigentibus meritis, approbaverunt et pro approbato ipsum haberi voluerunt.
Keď sa to takto vykonalo, samotní lanisti čiže majstri zbraní ho dôkladne a dômyselne preskúšali z úderov každej (zbrane) uvedeného umenia palestriny, a to: uvedený Stephanus Crestia len z meča a malého pukliara (spasa e braquer petit) a uvedený Joan Codalet z ostatných zbraní, ľudovo nazývaných obojručný meč, palica s dvoma koncami, krátka kopija, dýka, krátka dýka, meč a veľký pukliar, meč a terč (spasa e darga), meč a okrúhly štít, meč a plášť a samotný meč. Na tejto skúške si so všetkými uvedenými zbraňami počínal tak dobre, dômyselne a obratne, že vyššie menovaní lanisti po zrelej porade a rokovaní medzi sebou, pričom nikto z nich v ničom nebol iného názoru, Petra Fomosa v uvedenom používaní a umení palestriny, totiž jedenástich vyššie uvedených zbraní, pre jeho zásluhy schválili a chceli, aby bol pokladaný za schváleného.
Č. 1 – prísaha
Qua approbatione per prefatos lanistas facta, prestito prius per dictum Petrum Fomos corporali juramento, genibus in terra flexis et capite discoperto, super signum sancte cru✝cis facte de pluribus ensibus ad sancta Dei quatuor evangelia manibus suis corporaliter tacta, quod a cetero quoad potuerit sanctam fidem catholicam deffendet ense in manu sua, si opportuerit, evaginato; item, deffendet viduas et pupillos positos in necessitate quotiens fuerit requisitus, honestate salva; item, honorabit magistris dicte artis palestrine et dictam artem decorabit pro viribus suis; item, quando repertus fuerit in aliqua civitate aut villa in qua fuerit aliquis magister dicte artis palestrine infirmitate detentus, ei succurret et juvabit juxta suum posse;
Keď uvedení lanisti vykonali toto schválenie, uvedený Peter Fomos najprv zložil telesnú prísahu, s kolenami sklonenými na zem a s odkrytou hlavou, na znamenie svätého kríža ✝ urobeného z viacerých mečov a na sväté štyri Božie evanjeliá, ktorých sa telesne dotkol svojimi rukami: že odteraz, nakoľko bude môcť, bude brániť svätú katolícku vieru mečom vo svojej ruke, ak bude treba, vytaseným; takisto bude brániť vdovy a siroty v núdzi, kedykoľvek ho o to požiadajú, so zachovaním poctivosti; takisto bude ctiť majstrov uvedeného umenia palestriny a podľa svojich síl bude uvedené umenie zdobiť; takisto, keď sa ocitne v niektorom meste alebo mestečku, v ktorom bude niektorý majster uvedeného umenia palestriny pripútaný chorobou, pomôže mu a podporí ho podľa svojich možností;
item, quod non tenebit mulierem impudicam, nec lucrum inhonestum ab ipsis mulieribus recipiet, sub pena privationis armorum, et infractionis juramenti, super qua infractione prossequi posset et privari per magistros dicte artis palestrine; item, quod non docebit dictam artem Sarracenos vel Judeos; item, docebit bene et decenter quoscumque dictam artem addiscere volentes dando sibi salarium condecens, et quod non dabit lectionem alicui scholari seu scolaribus, dictam artem addiscentibus, in diebus festivis et per sanctam matrem ecclesiam festivari mandatis et ordinatis; item, quod servabit privilegia concessa vel in futurum concedenda, sub penis et juramento jamdictis, et alia omnia faciet que prepositi dicte artis palestrine facere sunt consueti.
takisto, že nebude držať nemravnú ženu ani od takých žien neprijme nepoctivý zisk, pod trestom odňatia zbraní a porušenia prísahy, pre ktoré porušenie by ho majstri uvedeného umenia palestriny mohli stíhať a (zbraní) zbaviť; takisto, že nebude učiť uvedené umenie Saracénov ani Židov; takisto bude dobre a slušne učiť všetkých, ktorí sa chcú uvedené umenie naučiť, ak mu dajú primeraný plat, a že nedá lekciu nijakému žiakovi alebo žiakom, ktorí sa učia uvedené umenie, vo sviatočné dni, ktoré svätá matka Cirkev prikázala a nariadila svätiť; takisto, že bude zachovávať udelené alebo v budúcnosti udelené výsady, pod uvedenými trestami a prísahou, a bude robiť všetko ostatné, čo zvyknú robiť prepoziti uvedeného umenia palestriny.
Č. 1 – povýšenie a svedkovia
Dicti vero magistri superius nominati, presentibus superius nominatis, prefatum Petrum Fomos ydoneum et sufficientem in prepositum sive prebost dictorum usus et artis palestrine, videlicet undecim armorum superius expressatorum, elevarunt, et pro preposito ex inde ipsum haberi voluerunt et teneri, volentes, ut publice dixerunt, in quantum ad eos spectat ipsum Petrum Fomos gaudere omnibus illis honoribus, preheminenciis et prerogativis quibus ceteri gaudent prepositi prefate artis palestrine. De quibus omnibus et singulis dictus Petrus Fomos petiit sibi fieri et tradi publicum instrumentum, unum et plura per me notarium publicum infrascriptum. Que fuerunt acta Perpiniani, anno, mense, die et loco predictis, presentibus ibidem Johanne Balester, Joanne Angles, paratoribus dicte ville Perpiniani, testibus ad premissa vocatis specialiter et rogatis.
Uvedení vyššie menovaní majstri potom v prítomnosti vyššie menovaných povýšili uvedeného Petra Fomosa, spôsobilého a dostatočného, za prepozita čiže prebosta uvedeného používania a umenia palestriny, totiž jedenástich vyššie uvedených zbraní, a chceli, aby bol odvtedy pokladaný a uznávaný za prepozita, pričom chceli, ako verejne povedali, aby Peter Fomos, nakoľko to od nich závisí, požíval všetky tie pocty, prednosti a výsady, ktoré požívajú ostatní prepoziti uvedeného umenia palestriny. O tom všetkom a o každej veci zvlášť uvedený Peter Fomos žiadal, aby mu bola vyhotovená a odovzdaná verejná listina, jedna alebo viac, mnou, nižšie podpísaným verejným notárom. Toto sa stalo v Perpignane v uvedený rok, mesiac, deň a na uvedenom mieste, za prítomnosti Johana Balestera a Joana Anglesa, súkenníkov (paratores) uvedeného mesta Perpignan, svedkov osobitne zavolaných a požiadaných.
Č. 1 – popoludňajšia skúška pred správcom vikárie
Preterea vero, adveniente hora prima post meridiem ejusdem diei, prefatus Joannes Benedictus lanista, patrinus dicti Petri Fomos, presentavit coram magnifico Raphaele Rire, legum doctore, regente vicariam Rossilionis et Vallespirii pro magnifico Ferdinando Jon, domicello, in villa Perpiniani domiciliato, et venerabilibus Joanne Codalet, Stephano Crestia et Joannē Sarda, lanistis prefatis, jamdictum Petrum Fomos intus quandam auleam dicti hospitii dicti Joannis Sarda, pro subeundo alias dictum examen, ad quod examen idem Petrus Fomos fuit admissus et successive per eosdem lanistas, de omnibus prefatis armis superius enarratis, ibidem examinatus.
Okrem toho, keď prišla prvá hodina popoludní toho istého dňa, uvedený lanista Joan Benedict, krstný otec (patrinus) uvedeného Petra Fomosa, predstavil pred veľkomožným Raphaelom Rirom, doktorom práv, ktorý spravuje vikáriu Roussillonu a Vallespiru za veľkomožného Ferdinanda Jona, šľachtica (domicellus) s bydliskom v meste Perpignan, a pred ctihodnými Joanom Codaletom, Stephanom Crestiom a Joanom Sardom, uvedenými lanistami, uvedeného Petra Fomosa v istej sále uvedeného domu uvedeného Joana Sardu, aby inokedy podstúpil uvedenú skúšku; na túto skúšku bol Peter Fomos pripustený a postupne tými istými lanistami tam preskúšaný zo všetkých uvedených, vyššie vymenovaných zbraní.
Et facta dicta examinatione, prefati laniste prefato alias per dictum Petrum Fomos corporali juramento, modo et forma premissis, prefatum Petrum Fomos iterum approbaverunt et ipsum approbatum in prepositum sive prebost usus et artis palestrine, videlicet undecim armorum superius expressatorum, elevarunt, et pro preposito exinde ipsum haberi voluerunt et tenent, volentes, ut alias dixerunt, in quantum ad eos pertinet et spectat, ipsum Petrum Fomos gaudere omnibus illis honoribus, preheminenciis et prerogativis quibus ceteri gaudent prepositi prefate artis palestrine. De quibus omnibus et singulis prefatus Petrus Fomos petiit sibi fieri publicum instrumentum, unum et plura per me notarium infrascriptum. Que fuerunt acta Perpiniani anno, mense, die et loco predictis, presentibus ibidem Fernando Costa, preposito sive prebost dictorum usus et artis palestrine, Guielelmo Codalet, lusore in dicta arte, et Fernando Rollan, scriptore ejusdem ville Perpiniani, testibus ad premissa vocatis specialiter et rogatis.
A po vykonaní uvedenej skúšky, keď Peter Fomos predtým zložil telesnú prísahu spôsobom a vo forme ako vyššie, uvedení lanisti Petra Fomosa znova schválili a schváleného povýšili za prepozita čiže prebosta používania a umenia palestriny, totiž jedenástich vyššie uvedených zbraní, a chceli, aby bol odvtedy pokladaný za prepozita, a tak ho aj držia, pričom chceli, ako už predtým povedali, aby Peter Fomos, nakoľko to od nich závisí a im prináleží, požíval všetky tie pocty, prednosti a výsady, ktoré požívajú ostatní prepoziti uvedeného umenia palestriny. O tom všetkom a o každej veci zvlášť uvedený Peter Fomos žiadal, aby mu bola vyhotovená verejná listina, jedna alebo viac, mnou, nižšie podpísaným notárom. Toto sa stalo v Perpignane v uvedený rok, mesiac, deň a na uvedenom mieste, za prítomnosti Fernanda Costu, prepozita čiže prebosta uvedeného používania a umenia palestriny, Guillerma Codaleta, hráča (lusor) v uvedenom umení, a Fernanda Rollana, pisára toho istého mesta Perpignan, svedkov osobitne zavolaných a požiadaných.
Č. 2: Alodius Deulofe, prévôt štyroch zbraní (4. 9. 1519) – arenga
In Christi nomine ejusque gloriosissime genitricis Virginis Marie totiusque curie triumphantis nominibus humiliter invocatis: Cum armorum usus vetustate et consuetudine roboratus ab imperatoribus, regibus, principibus, ducibus, comitibus, marchionibusque auctoritate quamplurimum sit illustratus; cum non solum imperatoriam magestatem legibus opporteat armari, sed etiam quamplurimum et necessario armis expediat decorari quem uberiori privilegio attolli convenit, cum tendat ad superbiam repellendam, que sacro juris consilio, imo verius omnium jurium auctoritate et precepto fore censetur repellenda, in mentibus hocce aspertum penitus reducendo:
V mene Krista a jeho preslávnej rodičky Panny Márie a celého víťazného nebeského dvora, ktorých mená pokorne vzývame: keďže používanie zbraní, posilnené starobylosťou a obyčajou, bolo veľmi oslávené autoritou cisárov, kráľov, kniežat, vojvodov, grófov a markgrófov; keďže cisársky majestát má byť nielen vyzbrojený zákonmi, ale je veľmi a nevyhnutne potrebné, aby bol ozdobený aj zbraňami, ktoré (používanie) patrí vyzdvihnúť hojnejšou výsadou, lebo smeruje k odrážaniu pýchy, ktorú podľa posvätnej rady práva, ba skôr podľa autority a príkazu všetkých práv treba odraziť, (a to) úplne ju vykoreňujúc z myslí (?):
Č. 2 – predstavenie uchádzača
Idcirqo, pateat universis et singulis hocce presens publicum instrumentum inspecturis, quod, anno a nativitate Domini millesimo quingentesimo decimo nono, die vero intitulata quarta mensis septembris, intus hospicium venerabilis Joannis Sarda, laniste, sive mestre d'escrima, ville Perpiniani, situm extra menia et satis prope de la Vassa dicte ville Perpiniani, Elnensis diecesis, in scriptoris testiumque inprescriptorum ad hoc specialiter vocatorum et rogatorum presencia, personaliter constitutus honorabilis Petrus Fornos, prepositus in arte palestrina, coram venerabilibus viris Joanne Codalet, Joanne Banet, ville de Insula, Stephane Crestia et Joanne Sarda ville Perpiniani lanistis sive in arte palestrine magistris, pro infrascriptis, intus dictum hospicium dicti Sarda existentibus, ac more debito convocatis et congregatis, presentavit eidem Joanni Benedicti venerabilem virum Alodium Deulofe, loci de Baxanis, Elnensis diecesis, discipulum suum in usu et arte palestrine, videlicet quatuor armorum inferius expressatorum, supplicando ipsum Joannem Benedicti quatenus vellet acceptare dictum Alodium Deulofe in filiolum.
Preto nech je známe všetkým a každému, kto bude čítať túto verejnú listinu, že roku od narodenia Pána tisícpäťstodevätnásteho, v deň označený ako štvrtý mesiaca septembra, v dome ctihodného Joana Sardu, lanistu čiže mestre d'escrima mesta Perpignan, ktorý leží za hradbami a dosť blízko de la Vassa uvedeného mesta Perpignan, v diecéze Elne, v prítomnosti pisára a nižšie zapísaných svedkov, osobitne na to zavolaných a požiadaných, ctihodný Petrus Fornos, prepozit v umení palestriny, osobne ustanovený pred ctihodnými mužmi Joanom Codaletom, Joanom Banetom z mestečka Illa, Stephanom Crestiom a Joanom Sardom z mesta Perpignan, lanistami čiže majstrami v umení palestriny, ktorí boli kvôli nižšie zapísaným veciam v uvedenom dome uvedeného Sardu a boli riadne zvolaní a zhromaždení, predstavil tomu Joanovi Benedictovi ctihodného muža Alodia Deulofe z obce Baixas v diecéze Elne, svojho žiaka v používaní a umení palestriny, totiž štyroch nižšie uvedených zbraní, a prosil Joana Benedicta, aby uvedeného Alodia Deulofe prijal za krstného syna.
Quiquidem Joannes Benedicti predicte supplicationi amovens, acceptavit dictum Alodium Deulofe in filiolum, et statim idem Joannes Benedicti presentavit dictum Alodium Deulofe prefatis Joanni Codalet, Joanni Sarda et Stephano Cristia, petentem et cupientem totis suis viribus a dicto Joanne Codalet, Joanne Sarda et Stephano Cristia, in dicta arte palestrine magistris, examinari, et examinatum in prepositum sive prebost, dictorum quatuor armorum sequentium dicte artis palestrine elevari et decorari, videlicet, spasa y braquer petit, spasa de dos mans, spasa y braquer gran, y lansa. Et dicti Joannes Codalet, Joannes Sarda et Stephanus Cristia, quamplurimum fore examinantes, dicto Alodio Deulofe retribuere, prout et merito retribui debet unicuique pro sui labore mercedem cupientes, ipsum Alodium Deulofe in ipsius artis palestrine prepositorum consortio, die presenti, aggregare, dictam presentationem benigne admiserunt
Joan Benedict, vyhovujúc (?) uvedenej prosbe, prijal uvedeného Alodia Deulofe za krstného syna, a hneď ten istý Joan Benedict predstavil uvedeného Alodia Deulofe uvedeným Joanovi Codaletovi, Joanovi Sardovi a Stephanovi Cristiovi, keďže zo všetkých síl žiadal a túžil, aby ho uvedení Joan Codalet, Joan Sarda a Stephanus Cristia, majstri v uvedenom umení palestriny, preskúšali a preskúšaného povýšili a ozdobili (titulom) prepozita čiže prebosta týchto štyroch nasledujúcich zbraní uvedeného umenia palestriny, totiž: meč a malý pukliar (spasa y braquer petit), obojručný meč (spasa de dos mans), meč a veľký pukliar (spasa y braquer gran) a kopija (lansa). A uvedení Joan Codalet, Joan Sarda a Stephanus Cristia, (chcejúc) po dôkladnom preskúšaní (?) uvedenému Alodiovi Deulofe odplatiť, ako sa každému má právom odplatiť odmena za jeho námahu, a túžiac pripojiť Alodia Deulofe v tento deň do spoločenstva prepozitov tohto umenia palestriny, uvedené predstavenie láskavo prijali
Č. 2 – skúška
et ad artem procedens, dictus Alodius Deulofe ilori (hilari) fronte et equo animo ipsum examen in se suscipiens, presentibus et assistentibus venerabilibus et discretis viris magistris superius nominatis, Michaelem Magones regio portario curie spectabilis domini gubernatoris comitatuum Rossilionis et Ceritanie, Joanne Marco et Bernardo Geli, prepositis in dicta arte et usu palestrine, ad hoc citati seu modo debito convocatis, et aliis quamplurimis in multitudine copiosa confluentibus in loco predicto, servatis prius per dictum Alodium Deulofe omnibus solempnitaque in talis examinibus sunt servanda, assumptis in manibus suis ense et anchile vulgo dictis spasa e braquer petit, et cum eis simul et semel ictus dedit et solempnitates fecit que in talibus sunt fiende.
a pristupujúc k umeniu, uvedený Alodius Deulofe s veselou tvárou a pokojnou mysľou podstúpil túto skúšku za prítomnosti a asistencie ctihodných a rozvážnych mužov, vyššie menovaných majstrov, Michaela Magonesa, kráľovského vrátnika (portarius) dvora vznešeného pána guvernéra grófstiev Roussillon a Cerdanya, Joana Marca a Bernarda Geliho, prepozitov v uvedenom umení a používaní palestriny, na to predvolaných alebo riadne zvolaných, a mnohých iných, ktorí sa v hojnom množstve zbehli na uvedené miesto. Keď uvedený Alodius Deulofe najprv zachoval všetky slávnostné náležitosti, ktoré sa pri takých skúškach majú zachovávať, vzal do rúk meč a pukliar, ľudovo nazývané spasa e braquer petit, a s nimi spolu a naraz zasadzoval údery a vykonal slávnostné náležitosti, ktoré sa pri takých príležitostiach majú vykonať.
Quibus sic peractis ipsi laniste seu magistri armorum subtiliter et ingeniose de singulorum ictibus prefate artis palestrine examinarunt. In quaquidem examine ita bene, ingeniose ac subtiliter de omnibus prefatis armis se habuit, quod, habito per superius nominatos lanistas inter se maturo colloquio et tractatu, et nemine ipsorum in aliquo discrepante, ipsum Alodium Deulofe in dictis usu et arte palestrine, videlicet quatuor armorum superius expressatorum, suis exhigentibus meritis, approbarunt et pro approbato ipsum haberi voluerunt.
Keď sa to takto vykonalo, samotní lanisti čiže majstri zbraní ho dôkladne a dômyselne preskúšali z úderov každej (zbrane) uvedeného umenia palestriny. Na tejto skúške si so všetkými uvedenými zbraňami počínal tak dobre, dômyselne a obratne, že vyššie menovaní lanisti po zrelej porade a rokovaní medzi sebou, pričom nikto z nich v ničom nebol iného názoru, Alodia Deulofe v uvedenom používaní a umení palestriny, totiž štyroch vyššie uvedených zbraní, pre jeho zásluhy schválili a chceli, aby bol pokladaný za schváleného.
Č. 2 – prísaha
Qua approbatione per prefatos lanistas facta, prestitoque prius per dictum Alodium Deulofe corporaliter juramento, genibus ad tellurem flexis et capite discoperto, super signum sancte cru✝cis factum de pluribus ensibus ad sancta Dei quatuor evangelia membris suis corporaliter sponte tacta, quod a cetero quoad poterit sanctam fidem catholicam deffendet, ense in manu sua, si opportuerit, evaginato; item deffendet viduas et pupillos in necessitate positos quotiens fuerit requisitus, honestate salva; item, honorabit magistris dicte artis palestrine et dictam artem decorabit pro viribus suis; item quando repertus fuerit in aliqua civitate aut villa in qua fuerit aliquis magister dicte artis palestrine infirmitate detentus, ei succurret et juvabit juxta suum posse;
Keď uvedení lanisti vykonali toto schválenie, uvedený Alodius Deulofe najprv zložil telesnú prísahu, s kolenami sklonenými k zemi a s odkrytou hlavou, na znamenie svätého kríža ✝ urobeného z viacerých mečov a na sväté štyri Božie evanjeliá, ktorých sa dobrovoľne telesne dotkol: že odteraz, nakoľko bude môcť, bude brániť svätú katolícku vieru mečom vo svojej ruke, ak bude treba, vytaseným; takisto bude brániť vdovy a siroty v núdzi, kedykoľvek ho o to požiadajú, so zachovaním poctivosti; takisto bude ctiť majstrov uvedeného umenia palestriny a podľa svojich síl bude uvedené umenie zdobiť; takisto, keď sa ocitne v niektorom meste alebo mestečku, v ktorom bude niektorý majster uvedeného umenia palestriny pripútaný chorobou, pomôže mu a podporí ho podľa svojich možností;
item, quod non tenebit mulierem impudicam, nec lucrum inhonestum ab ipsis mulieribus recipiet, sub pena privationis armorum et infractionis juramenti, super qua infractione prossequi posset et privari per magistros dicte artis palestrine; item, quod non docebit dictam artem palestrine Sarracenos et Judeos; item, docebit bene et decenter quoscumque dictam artem addiscere volentes dando sibi salarium condecens, et quod non dabit lectionem alicui scholari seu scholaribus dictam artem addiscentibus, in diebus festivis et per sanctam matrem ecclesiam festivari mandatis et ordinatis; item, quod servabit privilegia concessa vel in futurum concedenda sub penis et juramento jamdictis, et omnia alia faciet que prepositi dicte artis palestrine facere sunt consueti.
takisto, že nebude držať nemravnú ženu ani od takých žien neprijme nepoctivý zisk, pod trestom odňatia zbraní a porušenia prísahy, pre ktoré porušenie by ho majstri uvedeného umenia palestriny mohli stíhať a (zbraní) zbaviť; takisto, že nebude učiť uvedené umenie palestriny Saracénov a Židov; takisto bude dobre a slušne učiť všetkých, ktorí sa chcú uvedené umenie naučiť, ak mu dajú primeraný plat, a že nedá lekciu nijakému žiakovi alebo žiakom, ktorí sa učia uvedené umenie, vo sviatočné dni, ktoré svätá matka Cirkev prikázala a nariadila svätiť; takisto, že bude zachovávať udelené alebo v budúcnosti udelené výsady pod uvedenými trestami a prísahou, a bude robiť všetko ostatné, čo zvyknú robiť prepoziti uvedeného umenia palestriny.
Č. 2 – povýšenie a svedkovia
Dicti vero magistri, presentibus superius nominatis, prefatum Alodium Deulofe idoneum et sufficientem in prepositum sive prebost dictorum artis et usus palestrine, videlicet novem (quatuor) armorum superius expressatorum, elevarunt, crearunt, fecerunt et deputaverunt, et pro preposito ex inde ipsum haberi voluerunt et teneri, volentes, ut publice dixerunt, in quantum ad eos spectat, ipsum Alodium Deulofe gaudere omnibus illis honoribus, preheminenciis et prerogativis quibus ceteri gaudent prepositi prefate artis palestrine. De quibus omnibus et singulis dictus Alodius Deulofe petiit sibi fieri et tradi publicum instrumentum, unum et plura per me notarium publicum subscriptum. Que fuerunt acta Perpiniani, anno, mense, die et loco predictis, presentibus ibidem Joanne Prats paratore, Francisco Ribera alias Ordua sartori, et Petro Ros scriptore dicte ville.
Uvedení majstri potom v prítomnosti vyššie menovaných povýšili, ustanovili, urobili a určili uvedeného Alodia Deulofe, spôsobilého a dostatočného, za prepozita čiže prebosta uvedeného umenia a používania palestriny, totiž deviatich (štyroch) vyššie uvedených zbraní, a chceli, aby bol odvtedy pokladaný a uznávaný za prepozita, pričom chceli, ako verejne povedali, aby Alodius Deulofe, nakoľko to od nich závisí, požíval všetky tie pocty, prednosti a výsady, ktoré požívajú ostatní prepoziti uvedeného umenia palestriny. O tom všetkom a o každej veci zvlášť uvedený Alodius Deulofe žiadal, aby mu bola vyhotovená a odovzdaná verejná listina, jedna alebo viac, mnou, nižšie podpísaným verejným notárom. Toto sa stalo v Perpignane v uvedený rok, mesiac, deň a na uvedenom mieste, za prítomnosti Joana Pratsa, súkenníka, Francisca Riberu alias Orduu, krajčíra, a Petra Rosa, pisára uvedeného mesta.
Údaje o prameni
- ID
- P124
- Pôvodný názov
- in usu et arte palestrine
- Typ
- listina a archívny doklad
- Dátum
- 26. 4. 1519; 4. 9. 1519
- Miesto
- Perpignan (Roussillon, vtedy Aragónska koruna)
- Krajina (dnes)
- Francúzsko
- Jazyk
- latinčina
- Bratstvo
- francúzske spoločenstvá majstrov zbraní
- Autor
- notár v Perpignane; majstri (lanistae) Joannes Sarda, Joannes Benedicti, Joannes Codalet, Stephanus Crestia
- Archív
- notárske minúty v Perpignane (dnes asi Archives départementales des Pyrénées-Orientales); signatúra neuvedená
- Vydanie
- Champollion-Figeac, Documents historiques inédits IV (1848), N° XVII, s. 359–363 (oznámil Henry, Perpignan)
- Digitalizát / záznam
- https://books.google.sk/books?id=-vkUAAAAQAAJ&pg=RA1-PA359
- Relevancia
- relevancia 4 z 5
- Overenie
- edícia prečítaná
Tento prameň cituje
- P128 Privilégium so siedmimi kapitulami pre ‚confraria dels mestres de esgrima‘ pod ochranou sv. Juraja v Barcelone
Na tento prameň odkazujú
- P126 Rapport sur un procès-verbal de réception d'un prévôt d'armes, envoyé par M. l'abbé Rouchier, correspondant. – Texte de la communication
- P125 Documents historiques inédits tirés des collections manuscrites de la Bibliothèque royale et des archives ou des bibliothèques des départements, t. IV
- P129 Sur l'art de l'escrime en Espagne au moyen âge
Poznámky z výskumu
- Skúška v dome ‚Joannis Sarda, laniste, sive mestre d'escrima‘ za hradbami.
- Postup: majster predstaví svojho ‚discipulum licentiatum et servitorem‘ inému majstrovi, ktorý ho prijme ‚in filiolum‘ (krstný otec – ‚patrinus‘) a predstaví skúšajúcim; uchádzač vezme zbrane a s majstrami ‚ictus dedit et solempnitates fecit‘; každý majster skúša určené zbrane; schválenie jednomyseľné (‚nemine … discrepante‘); v ten istý deň popoludní druhá skúška pred správcom vikárie Roussillonu.
- Lusor – licentiatus – prepositus (prebost) – lanista/magister; počet zbraní je súčasťou titulu (jedenásť, štyri).
- Zbrane: ‚spasa et braquer petit, spasa de dos mans, basto de dos bots, mitge lansa, punyal, curta daga, spasa e braquer gran, spasa e daga/darga, spasa e rodella, spasa e capa, spasa sola‘.
- Prísaha na kolenách, s odkrytou hlavou, na kríž z viacerých mečov a na evanjeliá: brániť vieru mečom; brániť vdovy a siroty; ctiť majstrov; pomôcť chorému majstrovi v cudzom meste; nedržať neviestku ani z nej nemať zisk – pod stratou zbraní; ‚non docebit dictam artem Sarracenos vel Judeos‘; učiť riadne za primeraný plat; nedávať lekcie vo sviatok; zachovávať ‚privilegia concessa vel in futurum concedenda‘.
- V č. 1 aj popoludňajšia druhá skúška pred Raphaelom Rirom, regentom vikárie Roussillonu a Vallespiru; v č. 2 uchádzača predstavuje ‚Petrus Fornos‘ a vydavateľ opravuje ‚novem (quatuor)‘.