Pramene › P035
Privilégium Fridricha III. pre majstrov meča (Norimberg, 10. 8. 1487)
Daz wir .n. den Meistern des Swerts dise sonnder gnad getan
Fridrich III. ustanovuje, že nikto v Ríši sa nesmie nazývať majstrom meča ani držať školu bez skúšky u majstrov meča. Základ monopolu Marxbrüder.
- Typ
- stanovy a poriadky
- Dátum
- 10. 8. 1487
- Miesto
- Nürnberg (vydané); Frankfurt am Main (sídlo bratstva)
- Bratstvo
- Marxbrüder (Majstri meča)
- Overenie
- originál overený
- Relevancia
- 5/5
Úplný slovenský preklad s pôvodným znením ↓
Náhľad prameňa



Pravidlá v tomto prameni
Úplný preklad
Intitulácia a udelenie milosti
Wir Friderich von gottes gnaden Romischer Keyser zuallenntzeitten Merer des Reichs zu Hungern Dalmatien Croatien etc. Kunig, Hertzog zu Osterreich zu Steyr zu Kernndten vnd zu Crain, Graue zu Tyrol etc. Bekennen offennlich mit disem brieue vnd tun kunt allermenigclich. Daz wir .n. den Meistern des Swerts dise sonnder gnad getan Vnd Ine gegonnt vnd erlaubt haben, Tun gonnen vnd erlauben In auch von Romischer keyserlicher macht wissenntlich in craft diss briefs.
My, Fridrich, z Božej milosti rímsky cisár, vždy rozmnožiteľ Ríše, kráľ Uhorska, Dalmácie, Chorvátska atď., vojvoda rakúsky, štajerský, korutánsky a kranský, gróf tirolský atď., vyznávame verejne týmto listom a oznamujeme všetkým, že sme N. majstrom meča preukázali túto osobitnú milosť a doprajeme a dovoľujeme im, a týmto listom z rímskej cisárskej moci vedome doprajeme a dovoľujeme toto:
Monopol: nikto bez skúšky
Also daz nu hinfur allennthalben in dem heiligen Reiche sich nyemannd ein Meister des Swerts nennen, Schul halten, noch vmb gelt Lernen sol, Er sey dann zuuor von den Meistern des Swerts in seiner kunst probirt vnd zugelassen.
Odteraz sa nikde vo Svätej ríši nikto nesmie nazývať majstrom meča, držať školu ani učiť za peniaze, ak ho predtým majstri meča v jeho umení nepreskúšali a nepripustili.
Zhromaždenia, predstavený a vlastné poriadky
Das Sy auch yezuzeitten (?) wann In das gefellig sein wil, einannder in vnnser vnd des heiligen Reichs Stetten tag setzen, einen Obern vnnder Inen erwelen vnd kiesen. Vnd daselbs Irer menngel vnd geprechen zufurkomen, nach Irer pessten verstenntniss Ordnung vnd Satzung, die bey zimlichen penen vnd pussen zuhalten vnd zuuolziehen, machen setzen vnd furnemen. Vnd alle die so vnnder Inen dawider hanndeln wurden, darumb nach zimlicheit straffen vnd pussen sollen vnd mogen, von allermenigclich vnuerhindert. Doch vnns vnd dem heiligen Reiche an vnnser Oberkeit, vnd sunst menigclich an seiner gerechtikeit vnuergriffenlich vnd vnschedlich.
Smú si tiež kedykoľvek (?), keď sa im to bude hodiť, zvolávať zhromaždenia v našich mestách a v mestách Svätej ríše a zvoliť si spomedzi seba predstaveného. Tam, aby predišli svojim nedostatkom a chybám, smú podľa svojho najlepšieho uváženia urobiť, ustanoviť a prijať poriadky a stanovy, ktoré sa majú dodržiavať a vykonávať pod primeranými pokutami a trestami. Všetkých, ktorí by medzi nimi konali proti nim, smú a majú za to primerane trestať a pokutovať, a nikto im v tom nesmie brániť. Nemá to však zasahovať ani škodiť našej a ríšskej vrchnostenskej moci, ani právu kohokoľvek iného.
Príkaz všetkým stavom
Vnd gebietten darauf allen vnd yeglichen vnnsern vnd des heiligen Reichs Churfursten, Fursten, geistlichen vnd weltlichen, Prelaten, Grauen, Freyen Herren, Rittern, Knechten, Hauptleutten, Vitzthumben, Vögten, Phlegern, Verwesern, Ambtleutten, Schultheissen, Burgermeistern, Richtern, Reten, Burgern vnd gemeinden. Vnd sunst allen anndern vnnsern vnd des Reichs vnnderthanen vnd getrewen, in was wirden stattes oder wesens die sein, ernnstlich mit disem brief. Daz Sy die obgenannten Meister des Swerts so yetzo sein, oder kunfftigclich werden, an den vorgeschriben vnnsern keyserlichen gnaden gonnung vnd erlawbung nicht hindern noch irren. Sonnder Sy der obberurtermassen gerulich gebrauchen geniessen vnd genntzlich dabey bleiben lassen. Vnd hiewider nit tun noch yemannd zutunnd gestatten, in dhein weise.
Preto vážne prikazujeme týmto listom všetkým a každému z našich a ríšskych kurfirstov, kniežat duchovných aj svetských, prelátov, grófov, slobodných pánov, rytierov, zbrojnošov, hajtmanov, vicedómov, fojtov, správcov, zástupcov, úradníkov, richtárov, mešťanostov, sudcov, rád, mešťanov a obcí, ako aj všetkým ostatným našim a ríšskym poddaným a verným, nech sú akejkoľvek hodnosti, stavu či postavenia: aby spomenutým majstrom meča, ktorí sú teraz alebo budú v budúcnosti, nebránili ani neprekážali v užívaní našej vyššie opísanej cisárskej milosti, priazne a dovolenia, ale nechali ich ju pokojne užívať a pri nej celkom zostať. Nech proti tomu nijakým spôsobom nekonajú ani nikomu inému nedovolia konať.
Pokuta
Als lieb einem yeglichen sey vnnser vnd des Reichs swere vngnad. Vnd dartzu ein pene nemlich zehen marckh lottigs goldes zuuermeiden, die ein yeder so offt Er freuenlich hiewider tette, vnns halb in vnnser vnd des Reichs Camer, Vnd den anndern halben teil den vorgemelten Meistern vnd Iren nachkomen vnableßlich zubezalen verfallen sein sol.
Nech sa tak každý vyhne našej a ríšskej ťažkej nemilosti a navyše pokute desať hrivien rýdzeho zlata. Tú má každý, kto by proti tomu svojvoľne konal, zakaždým bez zľavy zaplatiť: polovicu nám do našej a ríšskej komory a druhú polovicu spomenutým majstrom a ich nástupcom.
Pečať a dátum
Mit vrkund diss briefs besigelt mit vnnserm keyserlichen anhanngenndem Innsigel. Geben zu Nuremberg am zehennden tag des Monets Augusti. Nach Cristi gepurt Viertzehenhundert vnd im Sibenundachtzigisten, Vnnser Reiche des Romischen im Achtundviertzigisten, des Keyserthumbs im Sechsunddreissigisten Vnd des Hungerischen im Newnundzweintzigisten Jarenn.
Na osvedčenie tohto listu, zapečateného našou cisárskou visiacou pečaťou. Dané v Norimbergu desiateho dňa mesiaca augusta po narodení Krista roku štrnásťstoosemdesiatsedem, v štyridsiatom ôsmom roku nášho rímskeho kráľovstva, v tridsiatom šiestom roku cisárstva a v dvadsiatom deviatom roku uhorského kráľovstva.
Údaje o prameni
- ID
- P035
- Pôvodný názov
- Daz wir .n. den Meistern des Swerts dise sonnder gnad getan
- Typ
- stanovy a poriadky
- Dátum
- 10. 8. 1487
- Miesto
- Nürnberg (vydané); Frankfurt am Main (sídlo bratstva)
- Krajina (dnes)
- Nemecko
- Jazyk
- nemčina
- Bratstvo
- Marxbrüder (Majstri meča)
- Autor
- Fridrich III., cisár
- Archív
- Institut für Stadtgeschichte Frankfurt am Main, H.18.02 (Urkunden und Akten des Rates)
- Signatúra
- ISG FFM, H.18.02, Nr. 1 (Ausfertigung, anhängendes Siegel; digitalizované)
- Digitalizát / záznam
- https://arcinsys.hessen.de/arcinsys/showArchivalDescriptionDetails.action?archivalDescriptionId=12723584
- Relevancia
- relevancia 5 z 5
- Overenie
- originál overený
Na tento prameň odkazujú
- P037 Ueber Fechterspiele und Fechtschulen in Deutschland
- P036 Der weit-berühmten Freyen Reichs-, Wahl- und Handels-Stadt Franckfurt am Mayn Chronica
- P040 Sechs Fechtschulen (d. i. Schau- und Preisfechten) der Marxbrüder und Federfechter aus den Jahren 1573 bis 1614
- P047 1491 Frankfürter Fechter Ordnung (poriadok bratstva, s dodatkami 1534 a záznamami do 1566)
- P061 Rise of the Griffon (o spore Marxbrüder a Federfechterov a ich erboch)
- P101 Tlačený vidimus potvrdení privilégia (Maximilián I. 27. 9. 1512; Maximilián II. 6. 5. 1566) použitý ako majstrovský list: Paulus Walter z Norimbergu pasovaný za majstra meča (september 1575)
- P156 Die Meister des langen Schwerts in Wien
Poznámky z výskumu
- Adresáti: ‚Daz wir .n. den Meistern des Swerts dise sonnder gnad getan‘ – bez mien, bez sv. Marka, bez Frankfurtu, slovo bratstvo v listine nie je.
- Dispozícia: ‚daz nu hinfur allennthalben in dem heiligen Reiche sich nyemannd ein Meister des Swerts nennen, Schul halten, noch vmb gelt Lernen sol, Er sey dann zuuor von den Meistern des Swerts in seiner kunst probirt vnd zugelassen‘; smú si ‚in vnnser vnd des heiligen Reichs Stetten tag setzen, einen Obern vnnder Inen erwelen vnd kiesen‘, robiť ‚Ordnung vnd Satzung‘ pod pokutami a trestať tých, čo by ich porušili; pokuta za rušenie privilégia ‚zehen marckh lottigs goldes‘, polovica komore, polovica majstrom.
- Dátum: ‚Geben zu Nuremberg am zehennden tag des Monets Augusti.
- Nach Cristi gepurt Viertzehenhundert vnd im Sibenundachtzigisten‘, roky vlády rímskej 48., cisárstva 36., uhorskej 29.; na plike ‚Ad mandatum domini Imperatoris‘.
- Lersner 1706, s. 427–428 (P036) sa zhoduje; jeho ‚des Bömischen‘ je tlačová chyba za ‚Romischen‘ (overené na origináli).
- Potvrdenia: tlač potvrdení Maximiliána I. 27. 9. 1512 a Maximiliána II. 6. 5. 1566 je ISG H.18.02 Nr. 29 (digitalizované, nečítané); erbový list Karola V. má podľa regestov ISG (H.18.03 Nr. 20, 23, 32) dátum 13. 5. 1541 – Büschingovo ‚13. 5. 1530‘ je teda najskôr omyl (1541 bol ríšsky snem v Regensburgu; môj úsudok).
- Ďalšie potvrdenia podľa Büschinga: Rudolf II.
- Praha 15. 7. 1579, Matej 17. 10. 1613, Ferdinand II. 13. 7. 1627, Ferdinand III. 18. 12. 1640, Leopold I. 26. 10. 1669 (odtlačky 1669: H.18.03 Nr. 21, 28–30).
- Augsburg 6. 5. 1566; ani v nich nie je Frankfurt či sv. Marek.
- Pozn. 248 (s. 222): privilégium ako korporatívna ochrana potulných majstrov pred bezčestnosťou.
- XVI „Francofurdum ad Moenum“, s. 207 (MDZ bsb10516136, sken 445; obraz overený): ‚Es wollen etliche, daß allein zu Franckfurt, und zwar in währenden Messen, die Marxbrüder unter denen Kunstfechtern, gleichwie die Federfechter zu Prag, zu Meistern des langen Schwerds gemacht werden.
- Ihre von Kaiser Friederich an. 1487. erlangte Privilegia, und deren … confirmationes, haben die Freyfechter in gemein dem Raht der Stadt Franckfurt hinterlegt‘; nasleduje celé znenie privilégia v modernizovanom pravopise (pokuta 10 mariek zlata).
- Sprenger 1655 (P414).