Pramene › P074
Poriadok šermovania kožušníka Hansa Tägenschera (Solothurn, 23. 7. 1546)
Ordnunge des fåchtens halb
Kožušník Hans Tägenscher ohlasuje rade, ako bude učiť šerm za peniaze: zápisné, päť sekov a ďalšie kusy, ktoré patria k právu školy.
- Typ
- stanovy a poriadky
- Dátum
- 23. 7. 1546
- Miesto
- Solothurn
- Vydanie
- SSRQ SO I/2 (Ch. Studer, Aarau 1987), Nr. 239, s. 332–333; znova Jaquet, SZG 73/2 (2023), s. 123–125
- Overenie
- edícia prečítaná
- Relevancia
- 5/5
Úplný slovenský preklad s pôvodným znením ↓
Pravidlá v tomto prameni
Osoby v prameni (1)
Úplný preklad
Úvod
Es ist vor Sch. & R. erschinen der ersam Hans Tägenscher der kürsiner unnd angezoygt, wie er willens ein fächttschule zehalltten unnd mencklich umb sin gelltte in nachfolgender gestalltte zeleren:
Pred richtára a radu predstúpil počestný Hans Tägenscher, kožušník, a oznámil, že chce držať šermiarsku školu a učiť každého za jeho peniaze týmto spôsobom:
Poplatky a výučba (body 1–5)
[1] Unnd anfencklich, wollicher lust habe von ine fechten zelernen, derselb sol zu dem ersten vier Schilling uff das schwärttschiltt legen.
[1] Po prvé: kto má chuť učiť sa od neho šermovať, má najprv položiť štyri šilingy na mečový štít (schwärttschiltt).
[2] Darnach so wil er im die fünff how, darzuo ein uffheben, ein niderlegen, vier niderstellen, dry usgang, drü stuck vor dem mann, wollichs zu einem schuirecht gehört, leren. Von sollichen stucken sol ime ein jeder einen gulldin ze lone geben.
[2] Potom ho chce naučiť päť údrov a k tomu jedno zdvihnutie (zbrane), jedno položenie, štyri zloženia (niderstellen), tri výpady (usgang) a tri kusy pred mužom (protivníkom), čo patrí k právu školy (schuirecht, ?). Za tieto kusy mu má každý dať ako mzdu jeden zlatý.
[3] Lernet aber er die fünff how nitt, oder vermeyndte, er wäre nit so geschickt, das er sy lernen kondte, so ist er im nützit schulldig.
[3] Ak by sa však päť údrov nenaučil alebo by sa domnieval, že nie je natoľko zručný, aby sa ich mohol naučiť, nie je mu nič dlžný.
[4] Er hat sich ouch erlutrott, das er niemande dhein andere stucke, dann wie obgemelltt, umb ein gulldin wil leren, damitte einer hienach nit mochtte sprechen, er müsste einen alle kunst umb einen gulldin leren.
[4] Takisto vysvetlil, že nikoho nechce za jeden zlatý učiť nijaké iné kusy okrem uvedených, aby potom niekto nemohol tvrdiť, že ho musí naučiť celé umenie za jeden zlatý.
[5] So aber einer andern stucke darzuo von ime lernen wolte, den wil er gern wytter umb sin zimlich gellte underrichten.
[5] Ak by sa však niekto chcel od neho naučiť k tomu ďalšie kusy, toho chce rád ďalej vyučiť za primerané peniaze.
Pokuty (bod 6)
[6] Und darmitte mencklich der sich ergibt, obgemellte mannszucht zelernen, sich dester bas wüsse zehalltten, sind diß nachvollgende straffen, denen so sich ungehorsam erzoygten, oder sumig würden, uffgesatzt: Nämlich wollicher by Gottes namen in zornes wyse schweren, der ist ein Fryburg schilling zuobuoß verfallen. Und so einer ein gewer muottwillig hinwäg werfft, oder nitt recht niderlegt, ist ouch ein Fryburg Schilling verfallen. Wollicher ouch den andern heyß liegen, sol ouch jetz gemelltte büß geben. Unnd so einer ein unlutt oder koppen lasst, deßglychen die bestimpte stunde versumpt unnd nitt in der fächtschul erschint, ist ouch, so dick es zeschullden kompt, ein Fryburg Schilling verfallen, und sol das gellt in ein buchsen gelegt und durch die schüler verzert werden.
[6] A aby sa každý, kto sa podujme učiť sa uvedenej mužnej disciplíne (mannszucht), vedel tým lepšie správať, sú pre tých, čo by sa ukázali neposlušní alebo nedbalí, stanovené tieto tresty: Kto by v hneve prisahal na Božie meno, zaplatí pokutu jedného fribourgského šilingu. A kto svojvoľne odhodí zbraň alebo ju správne nepoloží, zaplatí tiež pokutu jedného fribourgského šilingu. Kto druhého nazve luhárom, zaplatí tiež práve uvedenú pokutu. A kto vypustí vetry alebo si odgrgne, ako aj kto zmešká stanovenú hodinu a nedostaví sa do šermiarskej školy, prepadne tiež zakaždým, keď sa toho dopustí, jedným fribourgským šilingom; peniaze sa majú vložiť do pokladničky a žiaci ich majú prepiť (spoločne stráviť).
Poradie výučby, opakovanie a poslušnosť (body 7–9)
[7] Und so einer in einem gleer uffhörtt, sol er die andern ligen lassen, biß er ußgelertt hatt, alls dann mag er in einem andern wol anfachen.
[7] A kto začne s jednou výučbou (gleer), má ostatné nechať tak, kým sa ju nedoučí; potom môže začať s inou.
[8] Und so der fächtmeyster si all hatt ußgelert, wil er sy in der wochen zwen tage, nämlich uff dem zinstage unnd donstage, damitte sy des fächtens nitt vergässen, widerum üben.
[8] A keď ich majster šermu všetkých vyučí, chce ich v týždni dva dni, totiž v utorok a vo štvrtok, znova cvičiť, aby šerm nezabudli.
[9] Und diewyl fächten ein löbliche manßzucht ist, und der jugend wol anstatt, wollen obgemellten min herrn, das wollich sich in die fächttschule ergeben, in allen obgenantten stücken gehorsam syen; dan si den fächtmeyster darby handhaben unnd schützen werden, deßhalb mag sich ein jeder darnach wüssen zeschicken.
[9] A keďže šerm je chvályhodná mužná disciplína a mládeži dobre pristane, chcú uvedení moji páni, aby tí, čo sa prihlásia do šermiarskej školy, boli poslušní vo všetkých uvedených kusoch; lebo majstra šermu v tom budú podporovať a chrániť. Preto sa každý podľa toho vie zariadiť.
Údaje o prameni
- ID
- P074
- Pôvodný názov
- Ordnunge des fåchtens halb
- Typ
- stanovy a poriadky
- Dátum
- 23. 7. 1546
- Miesto
- Solothurn
- Krajina (dnes)
- Švajčiarsko
- Jazyk
- nemčina
- Autor
- Rada mesta Solothurn (pre kožušníka Hansa Tägenschera)
- Archív
- Staatsarchiv Solothurn, Mandatenbuch 1, s. 358 n. (podľa edície: ‚MB 1 S. 358f.‘)
- Vydanie
- SSRQ SO I/2 (Ch. Studer, Aarau 1987), Nr. 239, s. 332–333; znova Jaquet, SZG 73/2 (2023), s. 123–125
- Digitalizát / záznam
- https://www.ssrq-sds-fds.ch/online/SO_I_2/SO_I_2.pdf
- Relevancia
- relevancia 5 z 5
- Overenie
- edícia prečítaná
Poznámky z výskumu
- Juli 1546, frytage vor Jacobj appostoli‘.
- Kožušník Hans Tägenscher oznámil richtárovi a rade, že chce držať ‚fächttschule‘ a učiť za peniaze takto: [1] kto sa chce učiť, položí ‚vier schilling uff das schwärttschiltt‘; [2] naučí ho ‚die fünff how, darzuo ein uffheben, ein niderlegen, vier niderstellen, dry usgang, drü stuck vor dem mann, wollichs zu einem schuirecht gehört‘ – za to jeden zlatý; [3] kto päť sekov nezvládne, nič nedlží; [4–5] ďalšie kusy za primeranú odmenu; [6] pokuty po jednom fribourskom šilingu: kliatie v hneve, kto ‚ein gewer muottwillig hinwäg werfft, oder nitt recht niderlegt‘, kto druhého nazve klamárom, kto ‚ein unlutt oder koppen lasst‘, kto zmešká hodinu – peniaze do pokladničky, žiaci ich prepijú; [7] kto v jednej zbrani začal, doučí sa ju, kým začne inú; [8] po vyučení cvičenie dvakrát týždenne, v utorok a štvrtok; [9] ‚diewyl fächten ein löbliche manßzucht ist, und der jugend wol anstatt‘, žiaci majú poslúchať a rada bude majstra ‚handhaben unnd schützen‘.
- Paralely: ‚uffheben‘ a ‚niderlegen‘ ako súčasť ‚Schulrechtu‘ = francúzske ‚levée‘ a ‚mise bas‘ (Amiens čl. 16, Lille ‚saleve‘); peniaz položený na kríž meča ako vo Frankfurte 1491 (P047) a v Reims (P023); pokuta za hodenie zbrane ako Lille čl. 41.